Smrť je vždy drámou. Za istých okolností dokonca poslednou. Smrť blízkeho človeka je kruté, mrazivé prebudenie sa z každodennosti. Zdefinitívňuje vzťahy. Už mi nikdy neodpustí. Už jej to nikdy nepoviem.
Film nie je život. Viac je podobný snu. Na jeho konci sa menia všetky postavy na spomienky. Smrť iba predbieha udalosti.
Smrť vo filme je vedomým rozhodnutím tvorcov. Sú za ňu priamo zodpovední. Ak nemá oporu v zmúdrení diváka, je vraždou. Keby sa na ňu vzťahovali zákony, sú väzenia Hollywoodu plné spupných scenáristov.
Možno práve preto, že nie je trestná a odmenou za ňu je zvýšený záujem diváka, sú filmy plné smrti. Dôvodnej aj bezdôvodnej. Priznávam, že filmom so smrťou sa radšej vyhýbam a uprednostňujem výstižnejšie prostriedky na vyjadrenie abstraktných právd, akými sú láska, spravodlivosť, pomsta, či krása.
Filmy, ktoré som vybral, by sa však bez smrti nemohli zaobísť, resp. nám v nich niečo dôležité pripomína. Preto sa medzi ne nedostal ani jeden James Bond, ktorý si smrťou bezmenných štatistov iba zapĺňa čas medzi dvoma suchými martini.
Winnetou III (SRN, r. Harald Reinl, 1965)
V nemeckých indiánkach nášho detstva bola smrť ľahká ako vánok. Padali mŕtvi Indiáni, padali mŕtvi kovboji. Bez zúfalého revu od bolesti, bez krvi a hrobov. Podstatný nebol úbytok postáv, ale záverečná spravodlivosť. A nerovné priateľstvo trochu natvrdlého, ale pevného Old Shatterhanda a exotického, subtílneho, ale pomerne naivného indiánskeho náčelníka Winnetoua.
Keď prišli do našich kín jedinečné filmy nemeckého Mayovho kongénia Haralda Reinla, my deti sme netušili, že to je dôsledok nádeje na európske zmierenie. Nevedeli sme, že červený fantasta Karol May bol v červenej ideológii krajana Karola Marxa roky zakázaný. Naivný sen o rovnosti a internacionálnom bratstve sa komunistom nepáčil. Neospevoval diktatúru a podnecoval k osobnej slobode.
V polovici šesťdesiatych rokov sa zazdalo, že by dvadsať rokov studenej vojny mohlo stačiť. Bratstvo francúzskeho Indiána a amerického Nemca tomu mohlo napomôcť.
Nám deťom to bolo jedno. Dostali sme napínavé príbehy a džentlmenských hrdinov, takých nepodobných mravne ľahostajným Terminátorom veľkej depresie, ktorá mala prísť o desaťročie neskôr.
Keď mal Winnetou v treťom diele filmu umrieť, vedeli sme to už z knižiek. Iba nám bolo záhadou, či ho nechajú naozaj zomrieť a pokazia si skvelý kšeft.
Potom sa to stalo. Winnetou zomrel Shatterhandovi v náručí, nám sa končilo detstvo a prichádzalo poznanie, že príbehy netreba brať doslovne. Winnetou v ďalšom filme znovu ožije a našu krajinu prídu pred nami samými oslobodiť červení priatelia na večnosť, a nikdy inak.
| o-smrt2 |
Dilema
The Matrix (USA, r. Andy Wachowski, Larry Wachowski, 1999)
Prvý Matrix bol výborne urobený dobrodružný sci-fi príbeh, určený dospievajúcej generácii prvej internetovej éry. To by však nestačilo na vysvetlenie jeho nesmiernej slávy. Matrix sa stal všeobecne uznaným vzorom novej paranoje, v ktorej sa ľudia stávajú otrokmi všemocnej Siete.
Matrix nie je Orwell. Je to elegantný, romantický príbeh a dáva ľuďom nádej a chuť bojovať. Od začiatku do konca je mýtotvorcom. Všetci chcú byť Neo, Morpheus, či Trinity.
Keď na konci Neo umiera, prederavený guľkami digitálneho agenta Smitha, stojí pred divákmi krutá voľba. Majú trvať na Neovej biologickej podstate a prísť o hrdinu a záchrancu, alebo pripustiť, že medzi ním a agentom Smithom nie je rozdiel v technológii, ale iba v ideále?
Vtedy začala byť smrť konfrontovaná s Tamagočim.
| o-smrt3 |
Léon (USA/FR, r. Luc Besson, 1994)
Vo filmoch býva nájomný vrah iba povolaním. Nenesie v sebe hrôzu, s akou by sme reagovali na tento druh gangsterstva, napríklad vo vlastnom činžiaku. Nájomní vrahovia bývajú cool, majú nervy zo železa a vedia si poradiť v každej situácii. Často sú objektom našej závisti. Veď kto by napríklad nechcel riešiť svoj problém so šéfom rázne a definitívne?
Léon je nájomný vrah, ktorý tento ideál celkom nespĺňa. Je intelektuálne zaostalý a citovo obmedzený na rastlinu v kvetináči. Keby nebol perfekcionistický vrah, bol by smiešny dement.
On je však dokonalý zabijak. A napriek desivému povolaniu je aj láskyplným priateľom a zodpovedným náhradným otcom. Mravne vysoko prevyšuje skorumpovaného a všetkými zločinmi prelezeného kapitána polície. Preto je divák na jeho strane.
Napriek tomu nie je etické nechať ho vyhrať. Preto, keď v záverečnom súboji týchto dvoch mnohonásobných vrahov Léon podá víťaziacemu kapitánovi do ruky krúžok z ocele, divák prijíma rozsudok, ktorý nad oboma opíše veľký kruh.
| o-smrt4 |
Singulárny bod
Otrokyňa lásky (???? ?????, ZSSR, r. Nikita Michalkov, 1976)
Priznám sa bez mučenia, že nie som milovníkom Nikitu Michalkova. Radšej mám jeho staršieho, poriadnejšieho brata Končalovského. Michalkov je však majstrom mikroscény. Sám je skvelý herec a vie, že tvár, ruky a večerné slnko vo vlasoch povie veci, ktoré slovami dokáže iba báseň.
Michalkov kdesi napísal, že film Otrokyňa lásky obkrútil okolo jednej scény. Tá sa odohrá asi v dvoch tretinách filmu. Krásna žena miluje muža a dá si s ním rande v kaviarni na námestí. Sedia na slnku a popíjajú čaj. Ona sa mu zdôverí so svojou láskou. On ju pozoruje a vie, že ho o pár minút zabijú. Pred jej očami, na slnkom ožiarenom námestí. Usmieva sa a nič nepovie.
Ani prichádzajúca smrť neruší ľudské pravidlá.
| o-smrt5 |
Rozlúčka
Nesmúť (Ar daidardo, Gruzínsko, r. Georgi Daneliya, 1968)
Pár gruzínskych vidiečanov žije svoje malé nepatetické dejiny. Sú humorné a láskavé, pretože oni považujú humor a láskavosť za najvyššie hodnoty života. Nič pre nich nie je podstatnejšie, ako zastaviť sa s priateľmi na kus reči, pohár vína, na smiech, tanec a milostný ošiaľ. Záverečný účet im nevystavujú šéfovia ani bankové knižky, ale priatelia, ktorí sa zídu na poslednej hostine.
Prišli sa rozlúčiť so starým doktorom, hlavným hrdinom filmu Nesmúť.Zostarol, ani piť mu už nechutí. Priatelia sa pokúšajú udržať pátos chvíle, ale po čase, ako alkohol pôsobí a vzrušenie narastá, zabudnú na pietu a správajú sa hlučne a veselo ako vždy. Doktor na nich dlho, šťastne pozerá a potom, uprostred kriku
František Gyárfáš viac od autora »
Vaše reakcie [19]
| :: Súvisiace reklamné odkazy |
|
|
Minulosti neutečieš
Déja vu. Ľudia si posielajú iba 64 druhov správ
Catherine's syndrome. Prestala nad tým premýšľať a zvykla si, že je šialená a šťastná
Neobyčajne kúzelný film o jemných nuansách nesplniteľných snov
Čosi bolo, čosi bude