Obvinili vás z vraždy? alebo Aké dôležité je mať peniaze.

Mám na mysli naozaj veľké peniaze. Aké veľké, to mi dal vedieť celostránkový inzerát, hrdo vytlačený v telefónnom zozname právnikov mesta Vancouver. Dovoľte mi aspoň trochu z neho voľne preložiť:

„Obvinili Vás z vraždy? Ste nevinný, ale musíte to dokázať v čase, keď si všetci myslia, že ste to urobili Vy! Možno Vás zatkli pri obeti so zbraňou v ruke a hneď mali proti Vám predsudok a prípad bol pre nich vyriešený, hoci ste úplne nevinný, ako je nám jasné. Ste v ťažkej situácii. Ale netreba strácať nádej, ak máte pol milióna dolárov. Naša kancelária, ktorú vedie Kevin G. O. Free, Vám zaručí pokoj, a čo je najdôležitejšie, garantuje Vám úspešnú obhajobu. Zanedlho sa vrátite do kruhu svojej rodiny, k svojim milovaným a čoskoro sa Vám to všetko bude zdať len ako zlý sen. Kevin bol prokurátorom desať dlhých rokov a špecializoval sa na kriminálne prípady. Vie presne, ako sa polícia a aj prokurátori vedia mýliť a ako neskúsený prokurátor často prehliadne niečo, čo ho môže stáť celý proces. Aj Kevinovi sa to stalo. Naučil sa v tom však chodiť a po desiatich rokoch boja proti kriminalite sa rozhodol pracovať pre konkurenciu. Berie len tie najťažšie prípady, teda hlavne vraždy, presnejšie povedané obvinenia zo zabitia vznesené proti osobám, ktoré sú úplne nevinné. Je možné, že ste stratili nádej, hoci máte vyše pol milióna dolárov. Je možné, že ešte stále hľadáte právnika. Už ho nehľadajte. Kevin ešte neprehral jediné súdne konanie. Ani jeden z nevinných klientov, ktorých obvinili z vraždy, nebol odsúdený. Ani jeden. To je garancia, ktorú Vám dávame my. Vy nám dáte pol milióna dolárov. Tomu sa hovorí dobrý kšeft. Myslíme, že s nami budete súhlasiť. Štatistika je na Vašej (a našej) strane.“

Takto to vlastne chodí, začudoval som sa. Musel som byť doteraz asi veľmi naivný, keď som si myslel, že vo väzeniach sedia len chudobní ľudia – a to preto, že ľudia s peniazmi nie sú zlí. Len chudobní vraždia. Len tých, čo si nenadžgajú do kešene viac papierov, pochytí komplex a jed a amok a začnú si zháňať peniaze ako Jánošík. Určité percento z nich chytia, ocitnú sa v base a je to. Život ide ďalej. Začalo mi to vŕtať hlavou.

Nejaký úchylák, ktorý otravuje deti v parku, dostane dvadsať rokov: Michael Jackson, ten, no ten má ešte viac ako pol milióna, a tak nebude nikdy sedieť ani deň. Futbalista O. J. Simpson mal síce zakrvavené tepláky a krv bola identifikovaná ako manželkina a frajerova a aj nôž sa uňho našiel a predtým, než ho zatkli za dvojnásobnú vraždu, si vzal pas a pokúsil sa utiecť a priamy prenos televízie z L. A. niekoľko hodín ukazoval jeho trápny útek pred asi desiatimi policajným autami a niekoľkým helikoptérami (nesmejte sa mu, bol to predsa len veľký futbalista a po skončení kariéry hral v komédiách slabomyseľného tak skvele, akoby ním naozaj bol!), a predsa ho vyhlásili za nevinného, lebo mal dokonca viac ako pol milióna. Tiež si najal za milióny právnika, ktorý ešte nikdy neprehral. Tiež garancia. Na veľké prekvapenie samotného Simpsona, porota ho vyhlásila za nevinného napriek všetkým jasným dôkazom!

A nakoniec prípad obzvlášť odporného hudobného producenta. Tiež zavraždil manželku, dokonca sa tým chvastal až natoľko, že ho zatkli a obvinili z vraždy. Hneď po ňom známy herec zastrelil manželku a... no už hádam ani nemusím. Aj títo pracháči sa ukázali nevinnými po tom, čo si najali neuveriteľne drahého právnika.

Dnes však už aj niekoľko z tých najbiednejších vrahov, ktorí čakajú na trest smrti a ktorí sú nevinní, má šancu. Existuje organizácia, ktorá bez ich vedomia skúma ich prípady a keď sa im zdá, že ide o justičný omyl, bezplatne zasiahnu a väzňa oslobodia. Urobia to tak, že napríklad porovnajú DNA krvi väzňa s DNA krvi útočníka nájdenej na obeti a keď sa ukáže (ako sa aj párkrát ukázalo), že ide o omyl, obžalovaného oslobodia. Tu si však bystrý čitateľ, ktorý sa už cítil trochu nepohodlne, povie: ako mohli odsúdiť nevinného? Často je to pre priznanie viny. Nuž ale keď sa niekto prizná, mal by byť odsúdený! Nemal sa priznať! Nemal, veru nemal. Prečo by sa vôbec niekto priznal k tomu, čo neurobil?

Odkryme ďalšiu zaujímavú záhadu tunajšieho súdnictva, aká hádam nejestvuje nikde v Európe (hoci ktovie, povedzte mi, ak sa mýlim, možno tento pokrok prenikol už aj do Európy). Ide o „vyjednávanie o previnení“. Zatknutému sa ponúkne, že ak sa prizná, jeho rozsudok bude miernejší. Napríklad mu sľúbia, že ak prizná vinu, nebude sedieť dvadsať, ale len desať rokov. Obvinený namietne, že on to neurobil, tak prečo by mal sedieť „len“ desať rokov? Je to možné, namietne zas prokurátor, ale dôkazy sú také, že obvinený bude tak či tak odsúdený a teraz vlastne ide len o to, aby celý súd dlho netrval, ušetrili sa peniaze a všetko sa rýchlejšie vybavilo. Tak koľko: desať, alebo dvadsať? Väzeň sa nedá a rozhodne sa bojovať, lebo vie, že je nevinný. Ide sa na súd. Svedkovia a polícia klamú (aj oni musia mať „vyriešený prípad“), prokurátor požiada sudcu, aby nedovolil obvinenému hovoriť o tom, čo by mu pomohlo, sudca súhlasí, právnik obvineného nemá záujem sa veľmi angažovať, lebo je platený štátom a nie obvineným, napríklad nezistí si nič o DNA, ktorá by mohla pomôcť obvinenému (nemá čas, zastupuje desať nemajetných naraz) a za chvíľu to vyzerá tak, že prokurátor mal pravdu. Ale nie, ešte stále nie je neskoro. Celá hra sa dá prerušiť a stále je ešte možné pristúpiť na „vyjednávanie“ s prokurátorom. Obvinený sa „prizná“. Niekedy však druhá strana nedodrží slovo, a tak sa obvinený dostane do ťažkej galiby. Keby mal tak milión (pol milióna v Kanade), nestane sa mu to.

Ale čo je motiváciou prokurátora? Prokurátori sú ambiciózni ľudia. Aby sa dostali ďalej, napríklad urobili kariéru v politike (akú urobil kandidát na prezidenta, senátor Kerry), musia mať za sebou čo najviac vyhratých konaní, ideálne bez jednej prehry. To znamená, že musia presvedčiť aj pár úplne nevinných, aby sa priznali. To nie je ľahké, ale keď sa človek pozrie na možnosti, ktoré sa potom úspešnému prokurátorovi odkryjú: senátor, guvernér, člen najvyššieho súdu, prezident, tak osud nejakého chudáka popritom určite nehrá žiadnu úlohu. Veď človek v takom dôležitom postavení neskôr môže urobiť toľko dobra!