Bezduchá filmová exhibícia, či základ novej filmovej reči?

Tony Scott je pre mňa na režisérskom poste niečo ako Madonna na poli hudobnom. Svojimi kúskami sa drží na vrchole už viac ako dvadsať rokov a vždy príde s niečím originálnym, prípadne sa aspoň úspešne zvezie na práve modernej vlne. Počas svojej bohatej kariéry prešiel od klasických blockbusterov (Top Gun, Policajt v Beverly Hills II), cez Tarantina (Pravdivá romanca), až po techno-thriller (Nepriateľ štátu), a tak sa nemožno čudovať, že ho klasické rozprávačské postupy už omrzeli. Hra s formou bola u Scotta vždy očividná, v novinke Domino však tento proces dotiahol k dokonalosti.

ČO sa vo filme deje sa v jeho rukách stáva bezbranným otrokom bohyne AKO je dej divákovi podávaný. Ide už iba o to, či vás to AKO udrží v sedačke celých 129 minút.
Na začiatku vám však Domino nedá na takéto myšlienky čas. Rozbehne sa rýchlejšie ako druhé kolo VyVolených a minimálne prvých tridsať minút vám nedá vydýchnuť. Na predstavenie svojich hrdinov, lovcov ľudí, použije Scott na malom priestore obrovské množstvo vizuálnych hračiek, medzi ktorými nechýbajú ich mená i celé vety objavujúce sa na plátne, animácie, časté zastavenie obrazu, jeho následné zrýchlenie a mnoho ďalších. Domino doslova srší nápadmi, ako obohatiť už zaužívanú filmovú reč. Názorným príkladom sú už úvodné dynamické titulky, ktoré nie sú len bezduchým vymenovaním tvorcov, ale samostatne žijúcou zložkou filmu.

Po krátkom zoznámení sa s netradičnou formou sa musí divák rozhodnúť v zásadnej otázke. Vnímať Domino ako film, alebo pristúpiť na pravidlá Scottovej hry. Ak sa rozhodne pre prvú možnosť, odíde z kina sklamaný, znechutene odhadzujúc balík popcornu do prvého koša. Dejová línia je nielen veľmi ťažko čitateľná, miestami je až absurdne nezmyselná. Chaotický obsah však prirodzene korešponduje so špecifickým obrazom a na diváka tak neustále požmurkáva, aby nezabudol, že to celé je len zábavná filmová exhibícia.

Problém nastáva len v momentoch, keď sa Scott snaží byť aspoň na chvíľu vážny. Vysvetľovanie, prečo je vlastne krásne mladé dievča lovkyňou ľudí a pokusy opísať jej straumatizovanú dušu patria do tohto filmu asi ako Malchárek na Ministerstvo hospodárstva. Aj vďaka týmto scénam sa film stáva pridlhým na udržanie stopercentnej divákovej pozornosti. Nezačne vyslovene nudiť, ale pocit úžasnej psychedelickej jazdy začne ku koncu vyprchávať.

Napriek tomu si cením Scottovu odvahu. Nielen že poslal túto nekonvenčnú snímku do masovej distribúcie, ale do hlavnej úlohy tvrdej lovkyne navyše obsadil jednu z najkrehkejších a najnežnejších herečiek súčasnosti. Keira Knightleyová vie prekvapivo pôsobiť drsne a sexy bez toho, aby to bolo na smiech, neviem sa však ubrániť pocitu, že sa miestami snaží pôsobiť až prehnane cool. Za to Mickey Rourke, ktorého mŕtva kariéra chytila minulý rok druhý dych, je presne ten typ, ktorý vám rozrazí nos len preto, že ste ho predbehli s košíkom v potravinách. K tomu skvelý Christopher Walken a herci zo seriálu Beverly Hills 902 10. No nekup to!

Domino patrí k filmom, o ktorých je zbytočné veľa hovoriť, treba ho vidieť. V tomto prípade vám veľa napovie trailer, ktorý jasne zachytáva Scottovu poetiku, keďže samotný film pôsobí ako dvojhodinová reklamná ukážka.
Domino je po dlhšom čase originálne a svieže dielko, ktoré trochu vyvetrá zatuchnuté kinosály. Domino je iné. Domino je fajn.

Domino, Domino. USA 2005, kino, 129 min.

Réžia: Tony Scott
Scenár: Richard Kelly, Steve Barancik
Kamera: Daniel Mindel
Hudba: Harry Gregson-Williams
Hrajú: Keira Knightleyová – Domino Harveyová, Mickey Rourke – Ed Mosbey, Edgar Ramirez – Choco, Delroy Lindo – Claremont Williams, Macy Gray – Lasandra Davisová, Christopher Walken – Mark Heiss, Lucy Liu – Taryn Milesová
Oficiálna stránka: www.dominomovie.com