Čo všetko sa dá nájsť na konci globalizovaného sveta

Slovenských filmov, tobôž dokumentárnych, ktorým sa podarí dostať do širšej kinodistribúcie, sa zvyknem báť. Pred spustením filmu ticho sedím, v bruchu pocit ako pri rande naslepo. Rovnako, ako sa takéto stretnutie môže skončiť nájdením životného partnera, v horšom prípade trojhodinovou diskusiou o milostnom živote Marianny Ďurianovej, pri slovenskom filme sa vždy obávam sklamania, zároveň v kútiku duše dúfajúc, že tentoraz by to už mohlo vyjsť.

Nebudem to ďalej naťahovať, lebo už máme výsledky! Dokument režiséra Marka Škopa Iné svety je pútavý, originálny a hlavne dobrý film. To aby sme si od začiatku rozumeli.

Vzhľadom na tému, ktorej sa film venuje, to však vôbec tak dobre dopadnúť nemuselo. Postupná globalizácia, strata národnej i vlastnej identity, odumieranie dedinského života, vplyv médií na masy. Témy často diskutované i prezentované. Témy, ktoré ľahko zapadnú do nudného moralizovania, ak sú podané povrchne a bez nápadu.

Iné svety našťastie na prvoplánovú pílu netlačia a cez pohľad do života hlavných účinkujúcich podávajú názory a načrtávajú problémy akoby mimovoľne. Hlavných hrdinov je šesť a každý reprezentuje inú komunitu regiónu Šariš. Róm, Rusínec, Židovka, stará a mladá generácia Slovákov. Škop si vyberá momenty ich životov, často nezvyčajné, pochopiteľné až v širšom kontexte, ktoré postupne vytvárajú mozaiku územia na hranici západnej racionality a východnej emocionality.

Najsilnejšou zbraňou filmu je fakt, že táto mozaika rôznych životných situácií nie je poskladaná náhodne, jej pôvab a presvedčivosť spočívajú najmä v premyslenom kontraste. Cez rozdiely vo vnímaní života, kultúry a národnej príslušnosti nás režisér nenápadne posúva presne tam, kde nás chce mať. Vidíme 84-ročného Jána Lazoríka, zberateľa starých kultúrnych cenností, ktoré uchovávajú ducha rozmanitosti slovenského ľudu. V nasledujúcej scéne sleduje Lazorík televíziu, z ktorej sa valí masová bezmyšlienková zábava, prezentovaná napr. VyVolenými a telenovelami.

Mladú generáciu zastupuje folklórista Tóno v slabej finančnej situácii, oproti nemu stojí archetyp mestského moderného človeka Stano. Kým Tóno hovorí o práci v zahraničí, pre ktorú by sa vzdal aj tradícií v podobe folklóru, Stano pláva vo vlastnom bazéne, kosí trávu pred vilou a rozpráva o tom, že sa nudí. Takto napísané to môže znieť gýčovo, úprimnými odpoveďami postáv, ktoré z nich Škop postupne vyťahuje, to však na plátne pôsobí silno.

Vrchol protiglobalizačnej výpovede prichádza v porovnaní miestneho ľudového tanca, zvaného „ovčí zdych“, ktorý predvádza energický Lazorík, a rapového videoklipu Róma Ignáca Červeňáka. Klip v štýle MTV, ktorý vykráda všetky klasické rapové prvky (autá, ženy, rapové oblečenie), pôsobí na pozadí rómskej osady smiešne, no vedľa originálneho slovenského tanca i veľmi smutne. Myšlienka podaná jednoducho, zábavne a zároveň pôsobivo.

Marko Škop hovorí, že chcel spraviť film aj trochu múdry, aj trochu vtipný, absurdný do tej miery, ako je absurdný sám život. Minimálne to sa mu určite podarilo. Mne sa, ako typickému Blavákovi, takýto výlet na Šariš za hľadaním identity páčil. Hádam sa bude aj vám.

Iné svety. Slovensko - Česko 2006, kino, 78 min.

Scenár a réžia:Marko Škop
Kamera: Ján Meliš
Zvuk a strih: František Krähenbiel
Mix zvuku: Igor Vrabec
Dramaturgia: Jan Gogola ml.
Vystupujú: Ján Lazorík, Fedor Vico, Katarína Hrehorčáková, Ignác Červeňák, Stano Čorej a Tóno Triščík
Oficiálna stránka filmu: http://www.artileria.sk/sk/svety.html