Jatky v Bratislave

V popkultúre je dobrý názov dôležitý, ale predáva až príbeh. Ten vo vnútri, ale aj ten vonku, ten okolo. Celkom absurdne sa to volá bulvár a po chvíľke to začne nudiť. Trebárs že Tarantino miluje „hudbu“ Michala Davida a porotca zo Superstar sa ide súdiť s Američanmi, lebo mu nezaplatili za pesničky. Ale po poriadku: neviem, či je to diagnóza, ani ako sa to volá, ak to vôbec má meno, ale mám to. Sluchový voyeurizmus. Veľmi rád načúvam cudzím ľuďom. Nijako ma neospravedlňuje, ale poľahčiť by mohlo, že sa tak deje, len keď vychádzam z kina. Nie preto, aby som parazitoval na zážitku, ale pre spontánne nepremyslené reakcie a súdy, ktoré sa nepotrebujú opierať o argumenty, aby boli vyslovené. Ako teraz vo štvrtok. Vychádzal som z kinosály a dve slečny predo mnou sa dosť nahlas rozčuľovali nad videným. S filmom to síce súviselo len v druhom pláne, ale zo začutého som pochopil, že slečny by naň nikdy nešli, ak by nepočuli o tom, že sa odohráva na Slovensku. Horory nemajú rady, do kina chodia minimálne, a toto bolo fakt sprosté. A hnusné a surové. Tí blbí Američania nakrútili čosi, čo našu otčinu nevykresľuje najružovejšie.

Veru, krásavica na Dunaji v tom filme vyzerá ako posledná chudera a odnášame si to troška aj my, Slováci, ale o tom ste už asi počuli. Veď dávno pred slovenskou premiérou sa o filme veľa hovorilo, ľudia z médií a ukazovacieho biznisu ani raz nezabudli pripomenúť, že režisér a scenárista Eli Roth je celkom mimo, lebo Slovensko vôbec netrafil a najhoršie je, že si teraz celé zahraničie bude myslieť, aká sme banánová republika. Akoby si doteraz mysleli opak, ale to je jedno. Aj minister, tuším zahraničných vecí, sa ozval a už aj vraj spisuje list, ktorý má vniesť svetlo do negatívneho obrazu Slovenska vo svete, za ktorý môže práve tento film.

Darmo, sme malý národ s veľkým komplexom, nedáme si kydať na rodnú hrudu. Čo si tí americkí ignoranti o sebe myslia? Že tu fakt nemáme farebné televízory?

Nie je to jedno? Faktom je, že obraz Slovenska v tom filme je tá posledná vec, ktorá niekoho okrem nás trápi. My môžeme byť len radi, že sa Slovák znova vyberie do kina, škoda len, že preto, aby sa mohol cítiť ublížene a dobre si zanadávať. A to ma mrzí, ten film si totiž takú fantastickú reklamu vôbec nezaslúži. Nie preto, že by bol nevydarený alebo zlý, skôr naopak. Len určite nie je pre každého a ja jednoducho neverím, že kinosály zaplnia hororoví fajnšmekri, nech je ich na Slovensku tristo. Do kina sa pohrnú práve ľudia, čo sú jednoducho zvedaví a o poetike gore hororov nemajú ani šajnu. Film ich naserie a sklame, a to tak dôsledne, že do kina tak ľahko znova nepôjdu. Jedine, že by tí ignorantskí hlúpi Američania nakrútili Jánošíka, najlepšie, ako si to rozdáva s Rózsom Sándorom.

Kašľať na skutočnosť, dva konce a úspech by to malo aj v Maďarsku.

P.S.: Ak ani netušíte, o akom filme bola reč, prepáčte mi. Nech vás aspoň teší vedomie, že ste sa nestali obeťou bulváru, ktorý robí službu jednému vlastne celkom bezvýznamnému filmu.