Komédia, čo nevyvoláva smiech

Komici personifikujú abstraktné zlo. Vyplýva to z povahy ich umenia: komédia je dialektika krivého zrkadla. Zveličiť, zdeformovať a v pokrivenom ukázať pravdu. Tragédia robí podobné. Nasvieti nahého muža na ulici a varuje: ten muž je nebezpečný a je cisár. Avšak na konci tragédie sú všetci mŕtvi a po prázdnej scéne sa potuluje pravda. Na konci komédie sú všetci živí. Iba pri pohľade na diktátora sa drobní ľudkovia nenápadne pochechtávajú. Dosť to pomáha. Pátos vzbury nie je vhodný na každý deň.

Keď veľký komik Roberto Benigni nakrútil komédiu o holokauste Život je krásny (Taliansko, 1997), každého zamrazilo už dopredu. To sa snáď nepatrí. Milióny zavraždených. Tam už je patetická aj štatistika. Benigni však viedol spor s veľkou koalíciou hlúposti, egoizmu a zloby. Holokaust bol pre neho metaforou, skonkrétnením Zla. Siahol po ňom, ako Shakespeare siahol po štáte dánskom. Film, ktorý vznikol, bol neobyčajne vtipný. Ako postupoval do hlbín Zla, smiechu v sále ubúdalo. Nakoniec jediný, kto sa smial, bol malý chlapec na plátne. Pretože nedokázal pochopiť, že klauni okolo neho nežartujú, ale naozaj kopú do ľudí. Že svet sa stal cirkusom, kde principál je sadista a levy žerú artistov. Nie každý akceptoval Benigniho príbeh. Mnohí sa urazili. Chýbala im ochota pozrieť sa do krivého zrkadla. Humor dotýkajúci sa smrteľne vážneho bolí. Ak však humoru vyhradíme, kam smie a kam už nie, skrotne a vytratí sa.

Aj posledný Benigniho film Tiger a sneh (Taliansko - USA, 2005) sa zapletie do situácie, do ktorej by komik nemal vstupovať – do vojny v Iraku. Okolo tej vojny je všetko zložité. Právo či neprávo na oboch stranách, globalizácia a suverenita, diktatúra a demokracia, veľké a malé, hodnoty a záujmy, viery a viery. Ropa a peniaze. Spor islamu a Ameriky, Ameriky a Európy, pátosu solidarity a opatrnosti reálnej politiky. Tieto spory nevie nikto vyriešiť. Pravdy na seba narážajú v krupobití úderov aj slov. Predscéna je už plná mŕtvych štatistov. A pomaly už aj bývalých kráľov. Benigni nie je taký trúfalý, aby vyslovoval súdy či predvídal pravdu. Vlastne sa mu ani nežiada hovoriť veľké veci. Cíti sa ako básnik, vyrušený z rozjímania požiarom v dome.

Hlavnou postavou filmu Tiger a sneh je básnik Attilio De Giovanni (Roberto Benigni). Attilio žije typický život európskeho intelektuála začiatku 21. storočia. Učí na univerzite, je rozvedený, býva sám a vždy, keď má svoje dve dorastajúce dievčatá niekam odviezť, príde neskoro. S dievčatami má krásny, láskyplný vzťah, má dohasínajúcu ľúbostnú aféru s kolegyňou a fatálne miluje tajomnú ženu Vittoriu (Nicoletta Braschiová). Jeho najväčšie životné nebezpečenstvá sú, že ho Vittoria odmietne a odtiahnu mu auto. Politiku vníma ako čosi vzdialené a má pocit, že si to môže dovoliť. Európa 2005.

Attilio má priateľa, irackého básnika Fauda (Jean Reno). Faud sa vracia do Bagdadu. Tam je jeho krvácajúci svet. Raz v noci zazvoní u Attilia telefón. Faud mu oznamuje, že Vittoria s ním robila v Bagdade rozhovor a výbuch bomby ju ťažko zranil. Leží v miestnej nemocnici a keďže v Bagdade nie sú žiadne lieky, zanedlho zomrie. Attilio, za normálnych okolností neschopný praktickejšej činnosti, odchádza v jednom obleku do epicentra krajiny po vojne. Táto veľká, hrozná scenéria, v ktorej niet jasných línií, sa v Benigniho podaní mení na rad komických epizód. Zúfalé zháňanie liekov pre umierajúcu Vittoriu, nakupovanie potápačského prístroja od zlodeja rabovačky, behanie po mínovom poli, jazdenie na rozstrieľanom autobuse, či preprava poľnej nemocnice na malej motorke, to sú komické variácie na tragickú tému.

Film sa nevyslovuje k vojne samotnej. Iba Faud, smutný básnik na rozvalinách domova, sem-tam podáva správu. Saddám Hussain bol diktátor a vrah. Ale toto nie je mier, ktorý mal prísť po ňom. Vo filme nevidno mŕtvych a nehovorí sa o politike. Irak je svet obyčajných ľudí, ktorých dejiny vlečú.

Film Tiger a sneh je komédiou, ale nevyvoláva salvy smiechu. Je iný ako film Život je krásny. Nebojuje s abstraktným zlom. Obnažuje nás, dnešných Európanov, ktorí si žijeme svoje pokojné, bezpečné osudy ďaleko od hluku veľkých dejín. A želáme si, aby sa to nikdy neskončilo. Benigniho básnik Attilio vykoná veľa komického, ale nie je smiešny. Je rozpačitý, krehký a zraniteľný. Je to dobrý človek, podobne ako všetky postavy vo filme. Strašne túži, aby sa nedialo nič.

Avšak dejiny, podobne ako utečený tiger zo záveru filmu, prichádzajú za nami.

Tiger a sneh, La Tigre e la neve. Taliansko 2005, kino, 114 min.

Réžia: Roberto Benigni
Scenár: Roberto Benigni, Vincenzo Cerami
Kamera: Fabio Cianchetti
Hudba: Nicola Piovani
Hrajú: Roberto Benigni – Atillo, Jean Reno – Fuad, Nicoletta Braschiová – Vittoria, Tom Waits – Tom Waits, Emilia Foxová – Nancy Browningová
Oficiálna stránka filmu: http://www.letigreetlaneige-lefilm.com/index2.htm

Ďalšie články zo štvrtka 23. marca 2006
Rado Ondřejíček: Bohovia mojich rodičov
Peter Petro: Investičný poradca radí kupovať zlato. Okamžite!
Michaela Malíčková: Feministická pitva antického mýtu o chudere Penelope a klamárovi Odyseovi