S langošom v cieli

Podľa istej teórie sa duše, kým sú v nebi, samy rozhodujú o tom, komu sa narodia. Keď si už vyberú (pravdepodobne z nejakého obrovského katalógu potenciálnych otcov a matiek), dostanú obrovský nákupný vozík ako v supermarkete a vyberú si z dostupných génov svoje charakterové a vôľové vlastnosti, vyberú si talenty a klady, svoj zovňajšok, aj tvár. Ako v správnom supermarkete, aj v nebi sú určite k najlepším kúskom pribalené veci, ktoré by ste si inak domov nevzali, ale takto nemáte na výber. Takže ku krásnym hustým vlasom máte pribalené zlé zuby, k logickému mysleniu zase krivé nohy alebo orientačný antitalent, k skvelému hudobnému sluchu extra grátis mastné vlasy alebo sklon k alkoholizmu. Je to len na duši, čomu dá prednosť, čo si vyberie, ktorá charakteristika alebo vlastnosť bude pre ňu dôležitejšia. Tá moja duša hádzala do vozíka svoj nákup asi tak divoko, ako to robí môj trojročný syn. Nejaké zvláštne rozmýšľanie v tom nie je, trieska do vozíka jedno cez druhé, ale v konečnom dôsledku je vo vozíku všetko, čo treba a on je spokojný, lebo nezabudol na čokoládu a cukríky.

Jedna z takých daností, s ktorými musím žiť a ktoré mohli zostať radšej niekde v tých nebeských ponukových regáloch, je cestovná horúčka. Prejavuje sa to nervozitou celého organizmu pred akoukoľvek, čo aj krátkou cestou tesne pred odjazdom. Po pár metroch v dopravnom prostriedku akútny tlak na tráviaci trakt pominie, ale na jedlo nesmiem ani pomyslieť, lebo je to tu zas. Párkrát sme sa skúsili zastaviť niekde po ceste a dať si obed v nejakom motoreste, ale po pár kilometroch sme museli stáť, pretože obed sa už porúčal. Ani jedenie v dopravnom prostriedku mi nechýba. Rozhodne mi nechýbajú všelijaké obložené chleby, ktoré napáchli servítkou a rezne v alobale, aj keď v cieli cesty si ich dám rada. Bez zastávky na jedenie dorazíme do cieľa o dosť rýchlejšie, lebo sa vyhneme stresovému obedu, kde náš psí najdúch Gala dostáva hysterické záchvaty, že ju ideme opustiť a Oliver odbieha od taniera na preliezačky, do potoka alebo na cestu.

Po príchode do cieľa človek väčšinou nemá chuť na nejaké vyváracie orgie, v tomto prípade platí, čím jednoduchšie, tým lepšie. Môžete to vybaviť hotovými rezňami, veď ako hovorí moja mama pred cestou, „ak máte dosť rezňov a veľa trpezlivosti, máte všetko“. Môžete to tiež odbaviť niečím z vrecúška alebo cestovinami. My sme však pri našej poslednej ceste do Prahy skúsili svokrin recept na plnené langoše. Hotové cesto vo vrecku a ingrediencie na plnenie sme si vzali so sebou, v Prahe u kamarátky sme už len langoše vytiahli, naplnili a vypražili. Za desať minút bola hostina hotová.

Plnené langoše
Potrebujeme
1 kg polohrubej múky
1 kyslú smotanu
2 ČL soli
1 kocku droždia
2 dcl mlieka
asi 1 dcl oleja
1 ČL cukru
1 ČL sódy bikarbóny
plátky syra
plátky šunky
prípadne olivy

Paradajkové mazadlo
paradajkové pyré alebo pretlak
oregano
cesnak

Najskôr si pripravíme kvások. Do 1,5 dcl teplého mlieka rozmiešame jednu čajovú lyžičku cukru, rozdrobíme droždie a necháme desať minút na teplom mieste podkysnúť. V mise zmiešame kilo múky s dvomi čajovými lyžičkami soli a čajovou lyžičkou sódy bikarbóny. Do múky pridáme kvások, kyslú smotanu, zvyšok mlieka a olej a všetko spolu dobre zmiešame. Toto množstvo moja svokra Drahuška delí na tri diely a distribuuje do troch domácností. Ak sa nemienite s nikým deliť, čo sa vám nedivím, z praktického hľadiska aj tak nie je na škodu rozdeliť ho na niekoľko častí a vždy spracovať len jeden diel. Naolejovanými rukami postrkáme každý diel cesta do jedného mikroténového vrecka a dobre zaviažeme, aby nám cesto „neodišlo“. Vložíme do chladničky. Cesto musí byť v chladničke aspoň hodinu, kým ho môžeme ďalej spracovávať, ale vydrží aj týždeň.

Teraz nastal čas pripraviť si paradajkové mazadlo. Do paradajkového pyré roztlačíme asi šesť strúčikov cesnaku a cca dve lyžice oregana a rozmiešame. Dáme do chladničky postáť, aby sa chute spojili.

Samotné langoše sa robia takto: Z chladničky vyberieme vrecko s cestom. Naolejovanými rukami si odtrhneme kúsok cesta a na naolejovanom tanieri z neho vytiahneme langoš. Langoš potrieme paradajkovým mazadlom, na polovicu položíme plátok šunky, plátok syra, prípadne olivy, Drahuška dáva aj šampiňóny, kukuricu alebo čokoľvek, čo sa dáva na pizzu. Langoš preložíme a okraje cesta spojíme. Opečieme na oleji z jednej aj z druhej strany a ihneď podávame.

Nemusíte sa terigať do Prahy, aby ste si spravili takúto dobrotu. Je to skvelé jedlo, aj keď niekoho čakáte, ale neviete, kedy presne príde, alebo ako rýchla večera po príchode domov. Nepoznám lepší spôsob, ako rýchlo a efektívne nakŕmiť veľa hladných krkov. A je to jedno z mála jedál, ktoré moje dieťa zje a nie iba rozbrble na tanieri.

Ďalšie články z piatka 24. marca 2006
Eva Borušovičová: Psychopatom ľahko a navždy
David Reten: Bez miery!
Imrich Rešeta ml.: Nestarnúca belgická akčná ikona v dvojitom balení