Ako to robia iné ryby?

Bavili sme sa s priateľmi o tom, čím by sme chceli byť, keby sme si mohli vybrať, v budúcom živote. Povedala som, že ja by som chcela byť ryba alebo nejaký iný plávajúci živočích. Len nie delfín, dodala som hneď, lebo som si pri tom vybavila dokumentárny film o cvičení delfínov na vojenské účely. Nie že by mi prekážalo to použitie na vojenské účely, ako delfínici by mi bolo asi celkom jedno, či sa nejakí hlúpi ľudia chcú vykántriť mojím prostredníctvom. Skôr ma zarazila informácia, že delfíny sú evidentne nielen inteligentné a učenlivé zvieratá, ale navyše majú aj zmysel pre škodoradostný humor a vedia drzo klamať. Aspoň to tvrdili výskumníci, ktorí museli celý sľubný projekt zastaviť, lebo delfínica, ktorá mala hľadať ľudí v kalnej vode, ich evidentne našla, obtierala sa o nich a potom s vysmiatou tvárou nahlásila, že vo vode nikto nie je.

Tak to by som teda nechcela. Ja si chcem v ďalšom živote poriadne zaplávať a na to predsa nepotrebujem prebytočnú inteligenciu, učenlivosť, ani schopnosť klamať. Aby toho nebolo málo, prečo delfínom byť nechcem, spomenula som priateľom aj môjho obľúbeného evolucionistu Matta Ridleyho, ktorý vo svojich knihách uvádza, že pri párení delfíny naháňajú samičku vždy dvaja, jeden z nich ju znásilní a potom si dobre zapamätá, ktorý kamoš mu pri tom pomohol, aby mu to zase niekedy nabudúce mohol oplatiť. Odkedy som to čítala, na „hrajúcich sa“ troch delfínov vo vode sa už nedokážem pozerať inak ako so znechutením. Ďakujem pekne, takou rybou byť nechcem, aj keď delfín vlastne nie je ryba. A je celkom jedno, či byť samičkou alebo samčekom, jedno (znásilňovaná) je horšie ako druhé (znásilňujúci) a tretie (pomáhajúci)!

Kamarát na to zareagoval tak, ako môže zareagovať len intelektuálne blízky príbuzný samčeka-delfína: Ty furt myslíš len na sex!

Ja? Aký sex? Ako že furt? Veď som spomínala plávanie, vojenské experimenty, inteligenciu, škodoradosť, klamanie, vysokú kooperáciu, kamarátčafty a dobrú pamäť delfínov. Z celej mojej polhodinovej úvahy na tému, prečo nechcem byť v ďalšom živote delfínom, bola zmienka o sexe delfínov, teda vlastne o ich skupinovom znásilňovaní, tá najkratšia a najmenej podstatná!

Alebo žeby predsa? Žeby som nechtiac robila to, čo zvyknú tiež nechtiac robiť telefonujúci a listy píšuci ľudia, teda že tú najdôležitejšiu a najpodstatnejšiu vec zväčša povedia/napíšu nakoniec a ako keby mimochodom, trebárs v P.S.?

Evolucionista Matt Ridley v tom má dávno jasno. Všetci furt myslíme len na sex. A keď aj nemyslíme, všetky bunky v nás myslia za nás len na to. Ridley dokonca tvrdí, že prebujnená inteligencia človeka je len vedľajší produkt jeho sexuálnej aktivity. Preto sme sa dopracovali až na intelektuálny vrchol tvorstva, lebo sme museli vyvinúť najprepracovanejšie techniky, ako očariť, získať a udržať si sexuálnych partnerov, a tým čo najviac rozmnožiť svoje sebecké gény.

Dobre teda, uznávam, pri výbere svojej reinkarnácie treba dávať sexuálne aktivity vybraného živočíšneho druhu až na prvé miesto. Priatelia, neviete mi poradiť, ako to robia nejaké iné ryby?

Ďalšie články z piatka 12. mája 2006
Soňa B. Karvayová: Šokujte svoju matku! Nezabudnite na ňu.
David Reten: Slovenskooo, Slovenskooo!
Imrich Rešeta ml.: Faust a spol.