Prekvapivé víťazstvo konzervatívcov na Myjave

Mám známeho politológa. Nie je to žiadny zobák, čo-to už preskákal a publikoval. Je to uvážlivý a zodpovedný človek a nerád vypúšťa z úst či z pera niečo, čo nemá poriadne naštudované a overené. Volali mu z ktorejsi televízie, aby prišiel do nedeľného povolebného štúdia špiritizovať na základe volebných výsledkov, ako sa bude ďalej vyvíjať naša politická scéna a situácia v krajine. Ale čo sa už dá v nedeľu na obed predpovedať, keď ešte ani samotní víťazi a porazení nemajú ujasnené, čo všetko kdekade svätosväte nasľubovali, že urobia, neurobia, s kým do koalície pôjdu a s kým za žiadnych okolností, a ako to teraz zladiť s reálnym volebným výsledkom. A ako navymýšľať všetky tie krkolomné výhovorky, ako to vlastne mysleli celkom inak a že práve nastala tá jediná okolnosť, ktorú teda v mene záchrany krajiny a reforiem budú musieť zohľadniť.

Politológ lukratívnu televíznu ponuku slušne odmietol a neodpustil si neslušnú poznámku na záver, že ak chcú predpovede, nech si pozvú radšej Vilmu Jamnickú. Obávam sa však, že žiadna televízia nám takúto zábavu nedopraje a namiesto okultných predpovedí sa dočkáme bohorovných vyhlásení nejakých mladých ambicióznych analytikov, čo vždy všetko vedia a pri ktorých mi je záhadou, kde ich dokážu tie televízie vyhrabať.

Už ho vidím pred očami: mladý, maximálne dvadsaťpäťročný, v novom obleku, trochu nervózny, ale sebavedomý, nikdy nepoužívajúci výrazy ako „podľa môjho názoru“, „možno sa mýlim“, „myslím, že by to mohlo byť takto“. A už vidím aj problém, nad ktorým sa poriadne zapotí. Analytickým orieškom bude prekvapivé volebné víťazstvo konzervatívcov v okrese Myjava a totálny prepad všetkých predvolebných favoritov tamtiež.

Chystám sa totiž v ten volebný víkend na folklórny festival Myjava a so mnou niekoľko bratislavských vysokoškolských folklórnych súborov. Mám správy, že si väčšina ich členov zodpovedne vybavuje voličský preukaz. Ja osobne mám v pláne všetkých presviedčať, aby volili OKS. Nie som členkou tejto strany a ani mi nikto za to nezaplatil, iba vychádzam z toho, čo som zistila, keď som oboslala svojich priateľov a známych volebným testom na internete, o ktorom písala pred týždňom Eva Borušovičová. Z desiatich ľudí, čo mi prezradili svoj výsledok, vyšlo až šiestim, že ich názory sa najviac zhodujú s volebným programom OKS. Až štyria z tých šiestich mi zároveň oznámili, že táto strana nemá šancu dostať sa do parlamentu a oni nechcú, aby ich hlas prepadol Ficovi, takže budú voliť radšej niekoho, kto má šancu na viac ako 5 % hlasov. Podobný pomer potenciálnych a skutočných voličov OKS (6:2) mi vyšiel všade, kdekoľvek sa o nich hovorilo. Ak by teda všetci volili podľa svojho presvedčenia a nie podľa pofidérnych volebných preferencií, strana sa do parlamentu poľahky dostane.

Nechápem celkom argument o prepadnutí hlasov. Myslím si, že už nie je treba voliť menšie zlo, lebo žiadne zlo, čo je na výber, nie je až také veľké, ani až také malé, aby stálo za to vzdávať sa svojich ideálov a presvedčenia. Dúfam, že takých, čo sa tento rok vykašľú na preferencie, bude dosť. Minimálne v Myjave, nech má ten mladý ambiciózny analytik nad čím dumať a zaslúži si svojich päť minút slávy. Predpokladám, že na to najjednoduchšie zdôvodnenie aj tak nepríde. Teda že ľudia si už konečne uvedomili toto: Nech budeme voliť akokoľvek, ak budeme voliť podľa svojho presvedčenia, môže to dopadnúť vždy len lepšie.

Ďalšie články z pondelka 12. júna 2006
Mirka Gučiková: Omáčky a druhé šance
Michaela Malíčková: Kosa, rozpaky a nakoniec predsa len šou 
Peter Pišťanek: Španielska iniciatíva proti futbalu
Petra Pappová: Psychoanalytická romanca podľa Junga a Freuda