Zadefinujte sa znovu a buďte zase šťastní!

Pred necelými dvomi rokmi som nemala práve príjemné obdobie. Úprimnejšie povedané, mala som mimoriadne komplikované obdobie, bordel v hlave a na krku štvrtú výpoveď v priebehu jediného roka. Po dvoch dňoch som sa vykašľala na svoj job a so zvesenou hlavou som v duchu vykrikovala politicky nekorektné vulgarizmy na adresu vtedajšieho šéfa. Šéf bol jedným z tých vzácnych idiotov, ktorých vám do života pošle samotné peklo. Nerada to priznávam, ale keby som na to vtedy mala gule, bola by som ho veru pri svojom odchode opľula. Na štyri mesiace som sa stala nezamestnanou.

Obchádzala som pracovné pohovory, ale s môjou neprispôsobivou povahou a hláškami typu „Prosím vás, koľko to ešte bude trvať, o tretej hrám bedminton" som veľmi nezabodovala. V tom období som s nadšením žehlila košele bývalého priateľa (aj tie, čo nenosil) a piekla každý týždeň bábovku podľa maminho božského receptu, len aby som sa cítila užitočná. Musím povedať, že svojho exa som nikdy nevidela takého šťastného.

Dnes si vravím, že som v tých depresívnych časoch hľadania vhodnej práce bola úzkoprsá. Vlastne som iba nedokázala vnímať širšie súvislosti. Dnes som rada, že som toho šéfa neopľula.

Všetko závisí od definície
Na fakulte ma učili, že všetko závisí od definície. V matematike si jednoducho poviete, že niečo platí a potom okolo toho navŕšite nejakú konzistentnú teóriu. Jednotlivé vety overíte dôkazmi a dostaví sa uspokojivý pocit, že všetko do seba zapadá ako detská skladačka. Jedna z mojich kolegýň má napríklad zadefinované, že všetci ľudia sú hovädá a kolegovia sú slizké svine. Kolegyňa hromadí dôkazy a na všetkých sa mračí. O definíciách nepochybuje. A ja zase nepochybujem o tom, že jej teória je detskou skladačkou, ktorej súčiastky tvoria nespochybniteľný celok.

To nie je bug, to je feature!
K myšlienke o dôležitosti definícií ma priviedol chlapík s nickom meriu. V jednej diskusii na tomto portáli vyhlásil, že to, čo na tomto webe nefunguje, sú vlastne features, teda plánované súčasti či funkcie. Chcelo to odo mňa hlbokú mieru tolerancie, aby som si dokázala predstaviť, že to, čo na iných weboch bez problémov fičí, a na tomto portáli nie, je chceným zámerom nejakého java developera. Rozčuľovalo ma to a tieto objektívne nedostatky som považovala za odfláknutú prácu lenivých programátorov. Meriu mi objasnil, že veci sa majú inak. Všetko závisí od definície. Ak sa zmierite s tým, že zbytočná medzera v pridanej linke je feature, a nie bug, hneď sa vám bude ľahšie dýchať.

Meriu mi tiež pripomenul slovenského maliara Mikuláša Galandu, ktorý na otázku, prečo sú domy na jeho obrazoch krivé, odpovedal bohorovnou hláškou To nie je dom, to je obraz. Veru tak, definície určujú náš pohľad na svet a ja tým developerom vlastne nemám čo vyčítať.

Sú povinnosti a príjemné očakávania zameniteľné?
Ale poďme späť k filozofickým úvahám. Kamarátka mi v dobrej viere dohodla rande s neznesiteľným chvastúňom. Po otázke, či sa mi chcela za niečo pomstiť, mi s bezbranným pohľadom vysvetlila, že chlapík má dokonalý time manažment – rovnako ako ja – a tak jej napadlo, že by sme pri spoločnom vypĺňaní termínov v diári mohli byť šťastní. Trochu som zneistela. Moji známi vedia, že môj život je well organized, ale dúfala som, že to s plánovaním nepreháňam.

Nuž áno, môj život sa za posledný polrok zmenil. Mám dve práce a bez dokonalého plánovania by som prišla o nervy. Často si predstavujem, ako by som teraz naložila s voľným časom, ktorý som mala k dispozícii, keď som neúnavne žehlila tie košele. Keď je toho na mňa veľa, málo spím a som prívetivá ako pitbul. Vtedy si musím pripomenúť, že kedysi by som za tie nekonečné povinnosti bola vďačná. Viem, že problém je v mojich definíciách. Vybudovala som si teóriu „s dobrým časovým manažmentom sa žije ľahšie" a narazila som na rozpor. Viem to podľa toho, že ma otravuje aj večerná prechádza so psom, ktorú som si nechtiac zadefinovala ako povinnosť, a nie ako príjemný odpočinok.

Neraz sa predčasnou selekciou pripravujeme o pocit šťastia. Činnosti delíme na tie, ktoré sú otravné, a tie, ktoré by nám mali prinášať radosť. Zase tie definície.

Periodická katarzia
Mám kamarátku, ktorá to má zadefinované tak, že keď si dá urobiť silikóny, bude šťastnejšia. Neviem, čo si od toho sľubuje, ani o aké dôkazy sa jej teória opiera, ale som si istá, že ak ju bude overovať v praxi, teória sa ukáže ako úplne pomýlená. Kladiem si otázku, prečo sú ľudia takí fascinovaní víziou šťastia, ktoré očakávajú v budúcnosti. Je jednoduchšie si šťastie predstavovať, ako ho v danom momente prežívať?

Zenbudhisti veria, že platí len to, čo je tu a teraz. Ak nás prepadne pocit márnosti, nespokojnosti alebo všeobjímajúcej depresie, netreba horúčkovito konať, meniť prácu, rozvádzať sa. Kým manželka definitívne znechutená nekomunikatívnosťou svojho muža podá žiadosť o rozvod, mala by sa naňho pozrieť inými očami. Možno je to čestný mĺkvy chlapík, ktorý bez frflania vyžehlí stohy bielizne. Rovnako hneď nemusíte pre dve tisícky navyše meniť prácu, ktorá vás baví, a tým aj kolegov, s ktorými si rozumiete. Vďaka svojej akčnosti sa totiž môžete ocitnúť vo firme so spolupracovníkmi, ktorí by si to v intrigách mohli rozdať s Valmontom z Laclosových Nebezpečných známostí. Zrelosť nespočíva len v schopnosti konať správne, ale aj v tom správnom okamihu neurobiť vôbec nič.

V živote každého človeka v pravidelných intervaloch nastáva čas na periodickú katarziu. Čas spustiť funkciu Restore definitions. Stačí obnoviť definície, na rozhodné činy bude dosť času potom, keď sa na svoje malé trápenia pozrieme z iného pohľadu.

Ďalšie články z pondelka 26. júna 2006
Juraj Malíček: Klietka s výbehom
Peter Pišťanek: Voľby a eurarabský kalifát
Jozef Václavek: Balansujte na hrane s Ballance