Koniec romantiky, sú tu kyslíkové stromy!

Snáď to môžem napísať v pluráli: máme radi stromy. Poskytujú nám chládok aj úkryt pred dažďom. Sú krásne. Šušťanie ich listov je považované za príjemný zvuk. Vrcholec stromu videný z okna samotky dokáže zachrániť pred šialenstvom. Strom je ikona, kultúrny kód. K týmto hodnotám pridala moderná civilizácia ešte hodnotu ekonomickú a ekologickú. Stromy sú producentmi dreva. Ich listy premieňajú kysličník uhličitý na kyslík. Čistia nám vzduch.

Napriek tomu stromy v mestách zavadzajú. Zaberajú miesto domom, komplikujú dopravu aj parkovanie. Tienia. Na jeseň zavaľujú ulice opadaným lístím. Život v meste by bol bez stromov prinajmenšom jednoduchší. Avšak až doteraz zhoda estetických a praktických výhod chránila stromy pred náporom civilizácie. Tento súlad rozumu a citu je vážne ohrozený. Zdá sa, že ekologické veto na likvidáciu v zemi rastúcich stromov sa skončilo. Čistý vzduch ich prestáva potrebovať.

Zázračný Schmitd-Lutzov jaseň
Ešte v sedemdesiatych rokoch minulého storočia objavili nemeckí ekológovia v tropických pralesoch rovníkovej Afriky druh stromového kríka nazvaného Schmitd-Lutzov jaseň (S-L-J), produkujúceho pri fotosyntéze podstatne viac kyslíka ako ktorýkoľvek iný strom. Presné merania odhalili neuveriteľný takmer tisícnásobok bežnej produkcie kyslíka na plochu listov v porovnaní so stromami ako dub, buk či javor. V nasledujúcich desaťročiach publikovali viacerí autori vízie, ako túto mimoriadnu schopnosť využiť pri riešení znečistenia ovzdušia. Išlo výhradne o teoretické práce. Praktickému využitiu bránila neschopnosť preniesť S-L-J do miernejšieho vegetačného prostredia.

Intenzívny záujem o tento neobvyklý strom sa obnovil v súvislosti s kyotským protokolom, ktorý umožňuje obchodovanie so znižovaním kysličníka uhličitého. Predstava stromčeka, ktorý iba za pomoci slnečných lúčov produkuje väčší zisk ako menšia továreň, priviedla k vzrušeniu nejedného obchodníka. Ožila stará pravda, že ekológia má šancu na úspech, až keď môže prinášať zisk.

Pod tlakom dopytu sa pred tromi rokmi konečne podarilo vyšľachtiť wittenberskú odrodu S-L-J, nazvanú podľa maskota miestnej univerzity Arnulf. Arnulf žije pri bežných stredoeurópskych teplotách a prežije až po bod mrazu. Jedinou podmienkou je pôda s trvalou 40-70-percentnou vlhkosťou s pravidelnou výmenou vlahy. To nie je možné v bežnej prírode dosiahnuť. Arnulf sa začal pestovať v kvetináčoch s cirkuláciou filtrovanej vody.

Podľa štúdie Európskej komisie Balancing Kyoto protocol with local resources: modeling paths for 2010-2030 by masové nasadenie Arnulfov umožnilo väčšine európskych krajín splniť záväzky vyžadované kyotským protokolom bez potreby nákupu emisií z tretích krajín.

Toto je mimoriadne dobrá správa pre energetický komplex, ktorý už jedná s veľkými záhradkárskymi koncernmi o možnosti nákupu miliónov mobilných stromčekov typu S-L-J. Až na možný krátkodobý výpadok vianočných stromčekov odpovedal pestovateľský priemysel kladne. Spusteniu bráni už iba schválenie dodatku ku kyotskému protokolu, ktorý umožní znižovanie emisií CO₂ ich spotrebou pri fotosyntéze.

Stromčeková obchodná vojna
Zdá sa, že veľkosť kyslíkového trhu podnieti aj USA k zmierlivejšiemu postoju ku kyotskému protokolu. Laboratóriá v Los Alamos vypestovali kombináciou ožarovania a genetiky vlastné stromčeky S-L-J dvojnásobnej veľkosti a General Electrics už chystá ich masívny export. Problémom môže byť, že stromčeky sú geneticky manipulované a Európska únia skúma, či nimi produkovaný kyslík nie je karcinogénny. Ak sa dovoz zakáže, stromčeková obchodná vojna sa zdá byť nevyhnutná.

Najväčším konkurentom sa nakoniec môže stať Čína. Tá už vypestovala S-L-J bonsaje a začala ich masové pestovanie na okrajoch ryžových polí. Vzhľadom na ľahkú umiestniteľnosť v domácnostiach, dumpingovú cenu a nepopierateľnú estetickú hodnotu sa očakáva už budúci rok boom kyslíkových stromčekov.

Stromy odsúdené na smrť
Potiaľto by mohlo byť všetko v poriadku. Zlepšíme si ovzdušie, živoriace poľnohospodárstvo začne konečne žiť z niečoho iného ako z dotácií a priemysel sa priživí produkciou kvetináčov. A stavebníctvo dostane veľké zákazky na vybudovanie hál na prezimovanie mobilných stromov.

Dívam sa však z okna na prekrásne platany na našej ulici. Každú zimu z nich kalamita zhodí niekoľko veľkých konárov a iba zákaz parkovania ochránil autá pred poškodením. Hľadím na ne so stále väčším smútkom. Nedokážem si predstaviť, čo o rok o dva zabráni magistrátu odstrániť ich. Kto si bude môcť dovoliť uprostred mesta veľkú košatú lipu, ktorá zaberá 100 metrov štvorcových pôdy, celý rok z nej niečo opadáva, je semenišťom škodcov a spúšťateľom alergií? Doteraz stromy chránila produkcia kyslíka, ale tá bude v porovnaní so stromčekmi v kvetináčoch zanedbateľná.

Obávam sa, že rozšírením kyslíkovej zelene zaniknú v mestách stromy. Bohatí čudáci si v súkromných parkoch ponechajú jeden-dva stromy ako nostalgickú spomienku na staré obrazy. Námestia budúcnosti budú pripomínať Chirica a tiene Giacomettiho. Vrátime sa k estetickým ideálom stredoveku. Veď už dnes odôvodnili odstránenie stromov na Hlavnom námestí stredovekými tapisériami. A to ešte mesto nepotrebovalo priestor na umiestnenie mobilnej zelene.

Ruské prsty za ekologickými katastrofami a francúzske vína
Symbolom jesene prestanú byť opadané listy. Zmiznú ako sadze z vlakov môjho detstva. V zime odvezú mobilné stromy do skleníkov a námestia budú prázdne. Ľahšie sa z nich odhrnie stále vzácnejší sneh.

Ako jeden z pilotných návrhov obrodenej prírody sa chystá projekt Mobilné Tatry. Tie sa po poslednej katastrofe stali ideálnym priestorom pre rozvinutie novej architektúry. Bude na novej vláde, či schváli už podaný projekt celoročného využitia národného parku: v lete mobilná zeleň, v zime lyžiarske svahy. Ak sa to osvedčí, viaceré parky už v tajnosti chystajú vlastné ekologické katastrofy. Umelé veterné smršte nie sú vylúčené. Ruskí vedci už prisľúbili pomoc.

Je zrejmé, že postupne dôjde ku kríženiu kyslíkových rastlín s bežnými. Ako prvé zatiaľ Francúzsko vypestovalo nový druh červeného vína: Beaujolais Oxygnon. Gurmáni sa uškŕňajú. Ale koľko ich už je?

Presvedčiť ľudí, že svet bez stromov bude lepší a krajší, sa stane zadaním reklamným agentúram. Už dnes nepredstavujú stromy reklamne zaujímavú komoditu. Len si spomeňte, kedy ste videli v novinách nejaký strom. Objavujú sa aj prvé heslá: „Ak chcete zelený tieň, nafarbite si slnečník.“ „Túžite po šumení lesa? Choďte do kina!“´

Ďalšie články z pondelka 14. augusta 2006
Elena Akácsová: Neotravujte s africkými sirotami, keď konzumujeme!
Ľuba Lacinová: Priama línia je bezbožná
Peter Pišťanek: Majú politici zmysel pre humor?