Rastú nám noví géniovia, alebo idioti?

Keď v jedno úplne obyčajné popoludnie po návrate môjho trinásťročného syna zo školy spúšťam obligátnu QandA, jeho odpovede ma zanechajú v hlbokom zamyslení. Len pre zaujímavosť:

- Tak čo ste dnes brali na dejepise?
- Grécko. Staroveké.
- A čo? Zaujímavé? - Syn prevracia oči s typicky teenagersky otrávenou grimasou.
- Všetko som vedel...
- Odkiaľ? pýtam sa zarazene.
- No predsa z God of War.

God of War, ak by to náhodou niekto nevedel, je hra na Playstation a môj syn v nej popri zúrivých naháňačkách a bitkách stihol absorbovať všetko, čím na dejepise ohúril svoj siedmy ročník International School od Islamabad, americkej školy, ktorá po 11. septembri bystro nasadila mimikry, zmenila názov a zrušila školské autobusy.

Ako je to možné? Pýtam sa v duchu zarazene a ešte zarazenejšie rekapitulujem podobné prekvapujúce situácie. Nebolo ich napodiv málo. Pred približne desiatimi rokmi som raz z kúpeľne začula, ako si do hry ponorený škôlkar pohmkáva vo vani Tanec labutí z baletu Labutie jazero. Na otázku, odkiaľ to má, odvetil: „Z Kartún netvor.“ Rovnaký šok nasledoval s Piatou a dokonca i Deviatou Beethovenovou symfóniou. Niežeby ich dokázal reprodukovať, ale keď zazneli pri nejakom koncerte, natešene volal: „Toto poznám! To je z Dextera!“ Prvým zdrojom poznania týchto umeleckých diel bol komerčný kanál, ktorý niektorí rodičia svojim deťom dokonca zakazujú, aby im nekazili vkus.

Keď som sa mu raz v návale mentorskej energie snažila vysvetliť, čo robila po večeroch moja babka na dedine, mútenie masla preňho nebola žiadna novina. Na Runescape vraj farmárči často a okrem mútenia masla orie, pečie koláče a kebaby. Runescape je virtuálny svet s vlastnými návštevníkmi a pravidlami, deti sa tam môžu dokonca vzájomne udávať za nedovolené priestupky polícii. Minule ma pozval na zariaďovanie svojho domu a riešili sme, či si má do rohu chodby postaviť baziliška, alebo strašidelnú ruku. Vysvetľoval, že by sa tam hodila ryba, ale tá je veľmi drahá, na tú ešte nemá peniaze. Hra má svoj systém zarábania peňazí, získavania bodov za rôzne činnosti. Oslavuje tam svoje narodeniny aj meniny, robí párty pre svojich on-line kamošov. Keď som sa ho minule pýtala, koho tam má, tvrdil, že jedného Slováka z Austrálie a dvoch Číňanov z Ameriky.

Nedávno sme spolu skúmali grécke dejiny, lebo nový diel Simpsonovcov, ktorý našiel na internete, sa odvolával na Trójsku vojnu. Vzápätí prišla na rad Johanka z Arku.

Bez systematického vzdelania by tento spôsob „zbierania múdrosti“, samozrejme, za veľa nestál a podobal by sa zaplátanému vrecu. Jednako však, po troch rokoch skúsenosti s americkým systémom vzdelania, ktoré učí technikám rešeršovania úplne neznámych pojmov a javov, v snahe donútiť deti hľadať samostatne väzby medzi jednotlivými informáciami i tým, čo už sami vedia, váham. Aké systematické vzdelanie?! Zemepis vo štvrtej triede, pauza na tri roky a veľké problémy trafiť sa na mape do Maďarska alebo Švédska. Andy hľadá najnovšie v Ázii.

Vo štvrtej triede prišiel s úlohou pripraviť prezentáciu o kyslíku. „Vy už máte chémiu?“ spýtala som sa prekvapene. Nie. Ale majú predmet, ktorý sa volá Veda a túto úlohu dostali predtým, než sa prvkami Mendelejevovej sústavy plánovali zaoberať. Pri ruke mal len pomocné otázky, na ktoré hľadal na internete odpoveď. V súčasnosti ja zvyčajne hľadám v knihách, syn na internete.

Ako domácu úlohu na hodinách počítačovej zručnosti (computer skills) si vyrábal webovú stránku. Začala som ho otravovať, aby ma to naučil, ale rýchlosť klikania presahovala moje absorpčné schopnosti. Tak som to s hanbou vzdala a žijem ticho ďalej s trpkým pocitom dosluhujúceho dinosaura, pričom sa márne pokúšam prísť na to, čo za inteligenciu budúcnosti vygenerujú tieto informačné technológie a systém vzdelania. Idiotov, géniov, geniálnych idiotov, alebo idiotských géniov?