Fico a Smrtihlav

V kultovom sci-fi filme Alexa Proyasa Dark City (u nás pod názvom Smrtihlav) upadajú obyvatelia jedného pochmúrneho mesta vždy, keď odbije polnoc, do tuhého spánku. Počas chvíľ, keď sú všetci mimo, sa kompletne vymenia budovy a ulice mesta, zmení sa aj zariadenie domov a ľudia dostanú od holohlavých emzákov nové spomienky a úplne novú identitu.

V poslednom čase mám pocit, akoby sa podobná výmena udiala aj na Slovensku. Nie s úderom polnoci, ale s vyhlásením volebných výsledkov. Pred 17. júnom bolo – aspoň súdiac podľa slov Róberta Fica a jeho voličov – Slovensko „vychudnutou tatranskou ovcou“. Miestom, kde „neoliberálni“ a „neokonzervatívni“ dobrodruhovia uskutočňujú na občanoch „krajne pravicové sociálne experimenty“. Boli sme „najzaostalejšou krajinou Európy“, zožieraní skorumpovanou vládou, ktorá „rozdávala štátny majetok“.
Čo bolo najhoršie, veril tomu nielen predseda strany Smer, ale aj všetci tí nedocenení, ubiedení a ukrivdení, ktorých Fico presvedčil, že za ich problémy môžu „tí druhí“. Socialisti vyhrali voľby a naša krajina pocítila dotyk génia v podobe nášho nového predsedu vlády. A akoby cez noc sa všetko vymenilo.

Nezamestnanosť klesá, kurz koruny posilňuje, mzdy rastú a vývoj HDP atakuje aj najpozitívnejšie očakávania analytikov. I vláda priznáva, že smer, ktorým sa uberá naša ekonomika, je dobrý. No čo je zarážajúce, koaliční politici vykladajú dobré hospodárske výsledky ako úspech svojho krátkeho vládnutia, najmä svojho boja s nadnárodnými monopolmi.
A čo je opäť najhoršie, tí jednoduchší spomedzi voličov Smeru tomu začínajú veriť. Začínajú veriť, že ani nie polroka po voľbách zrazu na Slovensku vypukol blahobyt a že za to môžu ďakovať Smeru. Stačili jedny voľby, Róbert Fico párkrát buchol do stola a zrazu sa Slovensko kompletne vymenilo a jeho občania dostávajú do hlavy úplne nový softvér.

Red City – Dutohlav

Komentátora politických udalostí vždy poteší, ak sa jeho predpovede ukážu ako správne. Že Fico zlíže smotanu za vládnutie pravice a ľudia s IQ pod 50 naozaj budú veriť, že to zariadil on, som tu na T-Statione tvrdil aj ja ešte pred voľbami. Ekonomika je ako veľký ropný tanker, ktorý má svoju zotrvačnosť a nejaký čas trvá, kým sa podarí zmeniť jeho kurz.

Výsledky reforiem Dzurindových vlád možno prinesú Ficovi víťazstvo ešte aj v budúcich parlamentných voľbách. No niekde medzitým by sa mal potenciál predchádzajúcich zmien vyčerpať a navrch získajú vektory určené Ficovou verchuškou. Nejde o rozsiahle zmeny. Skôr o škodlivé vŕtanie do vecí, ktoré fungujú.
Či už ide o Valentovičove plány v oblasti zdravotníctva, Tomanovej vŕtanie do dôchodkovej reformy, Harabinovo vyčíňanie na ministerstve spravodlivosti... Je len otázkou času, kedy suma malých a na prvý pohľad spolu nesúvisiacich rozhodnutí pribrzdí hospodársky rast. Navyše, príchod priemyselných investícií sa časom zastaví so všeobecným zvyšovaním platov a Slovensko bude musieť ponúknuť nejakú vyššiu intelektuálnu pridanú hodnotu. No ako ukazuje aj rozpočet na budúci rok, prioritou pre vládu sú skôr poľnohospodári ako vzdelanie.

Možno to bude až o osem rokov, ale pravica sa raz k moci vráti a po Ficovom bačovaní prevezme krajinu v recesii. Samozrejme, ako to už na Slovensku býva, tými zlými budú v očiach voličov opäť reformátori, čo sa posnažia chorobu liečiť, a nie tí populistickí drístači, čo chorobu zavinili.

Nejaký agilný režisér by pokojne u nás mohol nakrútiť pokračovanie filmu Dark City. Bola by to politická satira, mohlo by sa to volať Red City a do slovenčiny by sa to dalo preložiť ako Dutohlav.