Týždňový raj na Zemi

Ľudia si dávajú na Nový rok predsavzatia. Napríklad, že len čo 1. januára na raňajky dotlačia posledné dve kilá zákuskov, začnú športovať. Jednak pre zdravie a jednak preto, že si pripadajú tlstí ako prasce a v noci sa zo sna strhávajú na prierazný zvuk brúsenia mäsiarskeho noža. V dôsledku toho sú po sviatkoch prepchaté všetky okolité fitnescentrá a squashové a tenisové kurty. Obvyklí návštevníci zvyknutí na svoju pravidelnú celoročnú dávku vybíjania frustrácií prostredníctvom nevinnej rakety musia ostať sedieť doma, alebo trpieť dôsledkami preťaženej klimatizácie, dýchajúc kvapôčky cudzieho potu, extrahovaného za pomoci čaptavých pohybov z tukových vrstiev, ktoré podobný zúfalý čin svojho majiteľa zažili naposledy pred dvanástimi mesiacmi. Profesionálni opaľovači hľadajúci obete svojich nízkych pudov na podobných teplých a vlhkých miestach veľmi dobre vedia, že ak v tomto období zahliadnu vhodnú korisť, musia konať okamžite a s najväčšou ráznosťou. Nabudúce už totiž prísť nemusí a s nástupom februára už nepríde určite, iba ak o rok, ale to už pravdepodobne budú v Cosmopolitane odporúčať nejaký iný šport.

Nešportové druhy predsavzatí tiež nevydržia oveľa dlhšie. Alkoholici končia s abstinenciou pri prvom kline, ktorým potrebujú vyraziť svedomito zasadený klin silvestrovskej noci, fajčiari odpaľujú roztrasenými prstami cigarety najneskôr na Troch kráľov a krátkodobo polepšení piráti ciest končia v momente, keď ich nechtiac predbehne prvé auto nižšej kubatúry. Novoročné predsavzatia sú zvláštny druh tovaru, kde je výrobcom stanovená záručná lehota oveľa nižšia ako minimálne nutný čas používania, ale keďže to tak nejako tušíme vopred, nakoniec sa nikto nesťažuje.

Otázka je, prečo si ľudia každý rok tie sprosté predsavzatia dávajú? Chápem, prečo si ich dávajú celebrity, keby si žiadne nedali, nedostali by sa celý január do novín ani do televízie, ale prečo si ich dávajú normálni slušní ľudia?

Myslím, že podstatnú úlohu istotne zohráva alkohol a fyzické vyčerpanie krátko po polnoci. Je to veľmi nevhodný čas na dlhodobé plánovanie. Ak by sa predsavzatia dávali o 14:30 a za triezva, málokto by sa na druhý deň zobudil s tým, že musí urobiť niečo, čo mu je bytostne proti srsti, pretože ak to nespraví, prepadne depresii a smútku nad nedostatkom pevnej vôle. Tiež je možné, že ak človeka od októbra systematicky otrubujeme stupňujúcou sa propagandou vianočného dobra, lásky a porozumenia, tesne pred koncom roka mu z toho definitívne hrabne a on zrazu zazrie istý nepatrný zmysel v tom, že bude lepším človekom, nech to už v jeho ponímaní znamená čokoľvek. Vyčerpávajúci výpočet dôvodov tohto novoročného sebatrýznenia s radosťou prenechávam na fundovanú štúdiu, EÚ na ňu určite pustí dajaký grant, ak ktosi zažiada.

Pre mňa ako bežného občana, ktorý ak si dáva predsavzatia, tak len veľmi ľahko splniteľné (napríklad „Tento rok budem žiť tak, aby som sa napriek všetkému nestal multimilionárom“), z toho celého plynie jeden podstatný záver. Všade, kam sa pohnem, budem stretávať úžasných, z vlastnej vôle polepšených, štíhlejších, krajších, zdravších, ohľaduplnejších a lepších ľudí. Toto krásne obdobie potrvá asi týždeň a potom zasa budú všade len tí istí hajzlíci, čo tu boli už pred Vianocami.