Rok s internetom

Prvýkrát som videl internet v septembri roku 1995, keď som sa stal prvákom na Fakulte elektrotechniky a informatiky. V dvoch veľkých miestnostiach boli naskladané desiatky zelených monitorov zvaných žaba a na nich sa to celé odohrávalo. Žiadne browsery, žiadna grafika, všetko v textovej podobe a v dvoch farbách – zelenej a čiernej. Dostal som svoje prvé e-mailové konto na adrese ondrejic95786@decef.elf.stuba.sk a hneď som napísal testovací e-mail na adresu redakcie denníka Pravda, čo bola v tom čase jediná e-mailová adresa, ktorú som poznal. Odpísali mi a internet vyzeral ako zaujímavá sranda, ale že by sa s ním dalo robiť niečo viac, som neočakával. Vedeli sme si písať so spolužiakmi (ale radšej sme si nechávali odkazy po izbách internátu) a vedeli sme na prsty ničiacich klávesniciach chatovať s celým svetom, ale dlhšie to vydržalo len pár posadnutých závislákov, čo pri žabách trávili všetok voľný aj nevoľný čas. Tak ako prvé mobilné telefóny na trhu boli na smiech, ani internet v tejto podobe nevyzeral, že by mal jedného dňa od základu zmeniť môj život. Nakoniec to trvalo smiešne krátko.

Keď si zrekapitulujem uplynulý rok, strávil som ho predovšetkým s internetom. Ak by mi z neho niekto internet vyňal, ostal by som bez práce, bez informácií a asi by všetko v mojom svete vyzeralo inak. Internet je už prehľadne triedený a pekne farebný. Ľuďom sa stará o čoraz väčšiu časť ich zábavy. Poskytuje hudbu, filmy, hry, veľa pornografie a aj tie návody na výrobu bômb sú už pekne ilustrované a pohodlne klikateľné. Obsah internetu sa vyvinul ešte väčším tempom, ako stíhal meniť životy ľudí, ktorých k sebe za ten čas pritiahol. Vznikol svet v svete a z reality odkopíroval mnohé z jej pravidiel. Napríklad, že množstvo kvality je konštantné, nezávisle od toho, koľko ľudí sa pokúša tvoriť, a že všetky moderné technológie sú vám nanič, ak nemáte nápad. Preto, popri tom, ako posúvame možnosti našou virtuálnou videopožičovňou, legálnym sťahovaním hudby alebo lacným hraním počítačových hier, venujeme stále veľkú pozornosť písanému slovu v sekcii Magazín. Väčšina ľudí prichádza každý deň práve pre štyri nové články, napriek tomu, že navonok sú to len obyčajné texty, také isté, akými sa ľudia bavia už niekoľko tisícročí.

Je mi cťou na záver roka okrem blahoprianí a tešenia sa na to, čo prinesie rok budúci, predhodiť vám do pozornosti zopár tohtoročných textov, ktoré sa mimoriadne vydarili:

Norbert Moravanský stihol tento rok pre nás napísať len zopár článkov, tu je prvý z nich. Už len to, že píše o svojej práci súdneho patológa, by samo osebe stačilo na skvelé texty, ale on navyše ešte aj vie veľmi dobre písať. Keby sa na Slovensku ľudia menej vraždili, stíhal by Noro písať viac a všetci by sme mali krajší život. Ak plánujete nejakú úkladnú vraždu alebo samovraždu, berte to ako dôvod na rozmyslenie.

Peter Meluš toho tiež nenapísal veľa, dokonca by som povedal, že jeho texty boli poznačené značným čitateľským nezáujmom, ale čo už by sme chceli v tomto pornografickom čase od bežného internetového čitateľa. Ak ste prepásli napríklad tento polo-návod na podomácku výrobu 115-megapixelového fotoaparátu, skúste mu dať ešte jednu šancu. Oplatí sa.

Zato No Name a ich hlúpe pesničky poznajú všetci. Myslím, že text Egona Altera bol jedným z najčítanejších v tomto roku na slovenskom internete. Na našu smolu sa začal šíriť z mailu do mailu bez toho, aby horliví preposielači uviedli aspoň malú zmienku o tom, že 13 odpovedí pre Igora Timka je článok z T-Station. Tak sa stalo, že nakoniec ho za svoj prijali všelijakí parazitujúci bloggeri, a dokonca som ho onehdy našiel priamo aj na zabava.sme.sk. Len u nás nájdete pravý originál.

Keď už som pri tom čitateľskom nedocenení, musím povedať, že ostentatívny nezáujem o môj rozhovor s Badly Drawn Boyom beriem priam osobne. No veď budete vy niekedy niečo chcieť!

Dobre, až tak na kosť mrazivo, som sa zabavil na tomto texte Mirky Gučíkovej o charakteroch, ktorými sme len tak pasívne, pretože byť nimi aktívne vyžaduje priveľa úsilia. Spojenie pasívna snoubordistka odvtedy považujem za terminus technicus.

A na koniec ešte tento úžasný úvodník od Juraja Malíčka. Jeden z najlepších textov nielen na T-Station.

Majte sa dobre a ostaňte verní aj v roku 2007.