Družka alebo manželka?

Desať rokov spolu, dve deti, hypotéka, auto na lízing, dovolenka v Chorvátsku, celkom konvenčný pár, a šťastný asi tiež. Normálka, bez výstrelkov. On mierny neurotik, ona nedeľná hysterka, vedia sa pohádať tak vášnivo ako len ľudia, ktorí sa potom dokážu ešte vášnivejšie uzmierovať. A občas sú na seba zlí ako psy a na chvíľku sa nenávidia, ale potom to prejde, lebo to nie je naozaj. Veľmi ich máme radi, kamarátime sa od školy, stretáme sa pomerne často, on volá mne, keď potrebuje vypiť zopár pív, ona volá manželke, keď potrebuje zjesť trocha viac čokolády.  

Občas, keď sa ma zmocní moje moralizátorské ja, doberám si ich, či nebude svadba. Lebo sa nevzali, lebo na lásku nepotrebovali papier a vôbec, sobáš a manželstvo a všetky tie formality okolo pre nich nič neznamenali.

Čo mám povedať takému páru, keď to na mňa príde? Nič, a tak som so svojím večným mudrovaním o manželstve pôsobil trocha komicky. Vlastne dosť komicky. Každopádne, manželstvo je dobrá téma, tak sme ju vyzvŕtali, koľko to šlo. Ja s argumentmi pre, oni s argumentmi nie proti, ale načo. Vždy ma dostali do úzkych a keďže nerád nemám pravdu a ľahko sa rozohním, keď sme sa naposledy na túto tému pochytili, vmietol som im do tvárí ten najbizarnejší argument, čo mi prišiel na myseľ. Celkom homerovsky som prestal myslieť a od boku vypálil: „Aby o vás v čiernej kronike nepísali, že druh ubil družku žehličkou a potom sa obesil na šnúre od vysávača.“

Minulú sobotu sa vzali. Po lasvegasky, len s úradníkom a svedkami a keď som sa pýtal prečo, tak povedali, že kvôli tomu druhovi a družke. Určite to povedali preto, aby mi urobili radosť, ale to je jedno.

Vraj to bola jeho iniciatíva.

Vieš Ďuro, na tom fakt asi čosi je. Keď kdesi počujem slovo druh alebo družka, vždy je to ten istý príbeh. Väzni majú družky, čo ich pripravili o byt a potom sú z nich bezdomovci. Družky umierajú častejšie ako manželky a zväčša to nie je prirodzená smrť. K družkám sa sťahujú tí najhorší muži, najzbytočnejší, a družky majú pre takýchto mužov slabosť. Druhovia pijú a družky pijú tiež a keď je o nich počuť, nikdy za tým nie je usporiadaný život. 

To nemyslíš vážne.

Ale hej, predstav si, čosi zlé sa nám stane, a keď to bude na papieri, budeme druh a družka, nie priatelia, nie milenci, nie pár, nie manželia. Veď by som sa od hanby v hrobe obracal. Mne záleží na tom, koho mám, či družku, alebo manželku. Družkám sa stávajú strašné veci, manželkám tiež, ale menej.   

Samozrejme, že to nefunguje, ale ak toto nie je konečný argument, prečo sa oženiť alebo vydať, tak žiadny ďalší neexistuje. Veci sú také, ako sa javia, nikoho nezaujíma, ako je to naozaj. Je rozdiel mať manželku, alebo družku. Je utorok, 13. marca, tri hodiny osem minút. Gúglim: