Hovorte mi Tony vs. Konzervativizmus za každých okolností

Britský režisér Stephen Frears vo svojej tvorbe už preskúmal rozmanité vrstvy anglickej spoločnosti, od londýnskej spodiny až po život politických špičiek krajiny. Svojím posledným filmom však vstúpil do najvyššej ligy. Snímka Kráľovná sa zaoberá stretom tradicionalistického konzervativizmu monarchie s volaním po modernizácii spoločnosti.

Príbeh jej veličenstva sa odohráva na pozadí smrti princeznej Diany v auguste roku 1997. Táto bezpochyby tragická udalosť je však len spúšťačom ďalších, omnoho dôležitejších dianí a posunov nielen v britskej kráľovskej rodine, ale aj v spôsobe, ako na monarchiu a jej predstaviteľov hľadia súčasní Briti. Viac ako o samotnej panovníčke je Kráľovná o sile vplyvu médií v súčasnosti, ktorá dokáže otriasť nejedným skalopevným presvedčením.

V popredí príbehu stojí – pochopiteľne, okrem Alžbety II. – aj novozvolený labouristický premiér Tony Blair. Práve tieto dve postavy sú nositeľmi nekrvavého, no o to nástojčivejšie vystupujúceho konfliktu medzi majestátom monarchu, pretrvávajúcim bez vážnejšieho spochybnenia po stáročia, a potrebou istej modernizácie a zavedenia nových pravidiel. Ich vzťah sa po udalostiach, ktoré sa odohrajú v týždni po Dianinej smrti, kompletne zmení. Na začiatku je to obojstranný distingvovaný chlad, ktorého príčinou je nielen rozdielny „triedny“ pôvod, ale aj pohľad na súčasný svet a vyznávanie absolútne opačných hodnôt. Počas vypätých momentov protimonarchistických nálad je to však práve Tony, kto na vec hľadí triezvo a svojím vplyvom na kráľovnú „zachraňuje“ monarchiu pred jej vlastnými poddanými. Že mu to (dočasne, veď čo už je v médiách dlhodobé) vynesie nehynúcu popularitu medzi plebsom, je jasný a vopred očakávaný bonus.

Po formálnej stránke film nijako zvlášť neohuruje. Spôsob koncipovania záberov je úplne konvenčný, čím diváka zbytočne nerozptyľuje a neodvádza pozornosť od podstaty. S mierou využíva aj autentický materiál, v kombinácii s „dokumentárnymi“ zábermi Blairových vystúpení.

Postavy sú vykreslené dosť neformálne. Alžbeta tu nevystupuje len v tradičnom kostýmčeku s klobúkom na ceste na nedeľnú omšu, ale film dáva divákom možnosť nahliadnuť do jej súkromia. Vidieť ju, ako si píše denník, ako raňajkuje s rodinou, ako šoféruje auto a zaspáva po boku manžela, ktorý ju nežne volá „cabbage“. Tento spôsob podania postavy jednoznačne dopĺňa základnú informáciu: Alžbeta II. je človek z mäsa a kostí, ktorý má rovnako ako ktokoľvek iný právo na neistotu a pochybovanie. Iná vec je už fakt, že takúto kráľovnú Alžbeta odmieta a snaží sa silou-mocou udržať si zásady a dôstojnosť, ktoré patria k jej postaveniu.

A nie je to len kráľovná. Všetci príslušníci kráľovskej rodiny žijú vo filme tak trochu odtrhnutí od reality. Smútok zo straty matky sa tu rieši poľovačkou na jeleňa, detailne sa plánujú vlastné pohreby a vychladnutý čaj o piatej je dôvodom na spravodlivý hnev.

Alžbeta je pod vplyvom udalostí postavená pred nevyhnutný krok, ktorý jediný môže zabrániť vyčítavosti ľudí a stupňujúcej sa protimonarchistickej atmosfére. To, čo musí urobiť, je poprieť tradície, v ktorých bola vychovaná, to, čomu verí a čo ju reprezentuje ako najvyššieho predstaviteľa krajiny. Doteraz za každých okolností svoje city tajila, dnes pre spokojnosť davov emócie ukazuje, hoci pochybovať o ich existencii je viac ako na mieste.

Kráľovná sa nakoniec pre záchranu monarchie poddá manipulačným snahám médií a svojho premiéra, verejne vyjadrí smútok a spolupatričnosť so svojím ľudom. Je to však len dočasná kapitulácia. Precedens, ktorý sa v ten týždeň odohral, sa od tej chvíle nezopakoval.

Napriek pochmúrnej téme má Kráľovná mnoho zábavných, miestami priam vtipných scén. Alžbeta, hoci vždy dokonale spôsobná a taktná, občas utrúsi nečakane ironickú poznámku na adresu Diany, alebo si pri všetkej vážnosti dokáže zabávať na neohrabanosti čerstvého premiéra pri prvej audiencii. Za zmienku rozhodne stojí aj upachtená Cherie Blairová, alebo následník trónu princ Charles, na ktorého musel mať scenárista poriadne ťažké srdce, keďže budúca hlava monarchie nie je vo filme ničím iným ako ustráchaným a nevýrazným panákom.

Film Kráľovná nedáva odpoveď na otázku áno či nie monarchii. S rešpektom, no predsa relativizuje staré bez toho, aby podsúval to nové.

Kráľovná, The Queen. Veľká Británia – Francúzsko – Taliansko 2006, kino, 97 min.

Réžia: Stephen Frears
Scenár: Peter Morgan
Kamera: Affonso Beato
Hudba: Alexandre Desplat
Hrajú: Hellen Mirrenová – Alžbeta II., Michael Sheen – Tony Blair, James Cromwell – princ Filip, Sylvia Symsová – kráľovná matka, Alex Jennings – princ Charles, Helen McCroryová – Cherie Blairová, Roger Allam – Robin Janvrin
Oficiálna internetová stránka: http://movies.go.com/thequeen