Ázijská inšpirácia, druhý diel bez prestávky.
Objavenie Ázie nám veľa radosti neprinieslo. Húsenice na jedenie a húsenice na produkciu najťažšie žehliteľných blúzok. Jazyky nezrozumiteľnejšie než gréčtina. Telefóny na mieru ruky trojročného dieťaťa. Presladené koláčiky z fazule! A nepríjemný pocit, že nech robia akokoľvek malé kroky, nemáme šancu ich dobehnúť.
Našťastie je naša civilizácia natoľko zvrátená, že sme schopní obrať každého o to najlepšie a poslať ho domov. Tak sme získali čaj, klimatizáciu a zopár chudákov aj zatemnenie mozgu, vďaka ktorému si pletú výsmech s úctou.
Nášmu účelu postačí pretrvávajúce očarenie východoázijskou kuchyňou. Pretrvávajúce hlavne vďaka nedostupnosti surovín. Miestny obchod je obdivuhodný vo svojej dôslednosti, ktorá nám zo všetkých ázijských dobrôt prináša akurát tak plastové polievky. Keď objavíme skutočnú, hoci drobnú lahôdku, nemôžeme sa ubrániť bezhlavému nakupovaniu, veď nabudúce môžu byť opäť v móde kubánske pomaranče, ktoré sa do žiadneho poriadneho receptu nehodia. Iste, trochu preháňam, ale ešte stále som v eufórii z faktu, že v našom provinčnom mestečku máme konečne poriadny obchod s ázijským jedlom, volá sa ázijské jedlo, a poskytuje nám reálnu šancu kúpiť sójovú omáčku a ryžové cestoviny na jednom mieste, nie v štyroch rôznych obchodoch.
Uľahčenie života, ktoré nám ázijské vynálezy prinášajú, môžeme využiť aj pri príprave úplne triviálneho šalátu. Na šalátové rolky potrebujeme:
ryžový papier
ryžové rezance sklené – malé balenie
zeleninu – šalátové listy, uhorku, cibuľku, reďkovku, mrkvu, a iné
sójovú omáčku
iné chuťovo výrazné tekutiny, napríklad rybiu omáčku, balzamikový ocot, citrónovú šťavu
Zeleniny potrebujeme málo, ale nakrájať ju treba pedantne. Poslúži nám tréning krájania tvaru julienne, ktorý sme si osvojili pri lekcii consommé, alebo použijeme hrubé strúhadlo. Listový šalát nakrájame na slíže, cibuľku nadrobno a iné tak, ako to chceme jesť.
Ryžové rezance pripravíme podľa návodu na obale, teda dve minúty povaríme, scedíme, prelejeme studenou vodou a opäť scedíme. Ryžový papier vložíme do veľkej misy naplnenej teplou vodou z vodovodu, počkáme tiež dve minúty, kým zmäkne.
Ryžový papier preložíme na čistú vlhkú utierku, nanesieme naň malú porciu zeleniny každej farby, pridáme zopár sklených rezancov (tri stačia, sú dlhé) a opatrne zrolujeme.
Foťák bol v čase prípravy sviežich roliek na dovolenke, tak sa pokúsim opísať rolovanie najlepšie, ako viem. Tá trocha zeleniny je naaranžovaná do valcového tvaru asi tri centimetre od okraja papiera. Opis mi sťažuje aj skutočnosť, že papier je kruhového tvaru. Trojcentimetrový okraj prehneme cez náplň, akoby sme rolovali palacinku. Teraz prehneme papier z oboch strán, aby sme zabránili vypadávaniu náplne z dvoch koncov, neviem, či môžu byť dva konce, tak radšej zo začiatku a konca. Rolka sa nám rysuje, tak ju dorolujeme do konca, teda tam, kde nám ešte papier ostal. Niekto takto balí aj sarmu, ale v tom prípade je to len na polovicu správne, lebo pri sarme musíme zabezpečiť nielen nevypadnutie náplne, ale aj preniknutie arómy z náplne von, zatiaľ čo pri šalátových rolkách nás nejaké prenikanie nezaujíma. Jednoducho zabalíme rolky najlepšie, ako vieme.
V procese balenia zistíme, že treba použiť len polovičné množstvo zeleninovej náplne, ale cvik získame veľmi ľahko. Výhoda použitia ryžového papiera spočíva v zlepení jednotlivých vrstiev, takže rolky budú určite držať pokope. Výhodou je tiež polopriesvitný vzhľad, vďaka ktorému vyniknú všetky farby použitej zeleniny.
Keďže sme nepoužili žiadne dochucovadlo a nemôžeme plesať nad mdlou chuťou zeleniny, použijeme niečo ázijské namiesto dresingu. Úplne postačí slušná sójová omáčka, môžeme ju aj zmiešať s ryžovým octom alebo iným octom, rybou omáčkou.
Rolky čakajú na podávanie zakryté vlhkou čistou utierkou. Jedia sa uchopené do šikovnejšej ruky a zľahka omočené v silnej omáčke. Dajú sa jesť aj príborom, ak vedľa nich hodíme kus mäsa.
Ester Ralbovská viac od autora »
Vaše reakcie [20]
:: Súvisiace reklamné odkazy |
|