Rozprávka na dobrú noc

Toto je druhý text od autorky Adely Dohňanskej, ktorá sa uchádza o priazeň našich čitateľov v autorskej súťaži nazvanej Vyhraj svojho redaktora. Kvalitu príspevkov hodnotia výhradne čitatelia bodmi na konci článku. Text je uverejnený bez redakčných zásahov, bez štylistickej a jazykovej korektúry. 

Autor: Adela Dohňanská

„Kde bolo tam bolo, kde sa voda sypala a piesok sa lial...“

Takto nás ako malé decká nás naši kŕmili rozprávkami O zakliatej princeznej, O chudobnej dievčine a jej zhavranelých bratoch, O Sedemhlavom drakovi, ktorého Popolvár švihnutím meča premenil na neškodnú kôpku mäsa a kostí, ale aj ľudovky o Červenej Čiapočka, o Troch prasiatkach či o Vlkovi a neposlušných kozliatkach. V každej išlo o snahu zdemagogizovať deti, že dobro vždy nad zlom vyhráva, že neprajníci budú vždy nakoniec potrestaní a že po každú chudobnú dievčinu raz príde bohatý princ na bielom koni a budú spolu šťastne žiť, až kým nepomrú. Knihy Pavla Dobšinského či Hansa Christiana Andersena boli u nás doma zaužívaným výchovno-vzdelávacím prostriedkom. Pointa bola i ponaučenie z nich vyplývalo. Neodsudzujem to, tiež túto tradíciu dnes praktikujem, vždy sú to krajšie rozprávky ako americké novodobé bulváre, kde sa deti dozvedia, v tých lepších prípadoch, všetko o zmutovaných mimozemšťanoch, ale nenájdu tam ani zmienku o tom, kto znáša vajíčka a kto robí „méé“. Slovenské klasické rozprávky sú u nás dennou stravou a o ich nutričnej hodnote na vývoj dieťaťa nepochybujem. O tom som však nechcela.

V sobotu,  keď k nám chodili starí rodičia sme sa nenormálne tešili, lebo vtedy sa ujal rozprávania rozprávky na dobrú noc dedko. Vždy sme boli o hodinu skôr v posteli a nadšene čakali s čím tentoraz zaboduje. Dedko bol geniálny rozprávač, celkom iný ako mama a oco, aj jeho príbehy boli iné. Indiánska tematika bola jeho obľúbená. Mal prečítane všetky mayovky, ktoré vtedy vychádzali v nakladateľstve Stopy a všetky winetouky odpozeral niekoľko krát, navyše odoberal 100+1, kde na rozdiel od ostatných vtedajších periodík často publikovali zaujímavosti zo zahraničia. Tie výtlačky, kde sa písalo o zaniknutej ríši Inkov a civilizácií Aztékov mal starostlivo uložené spolu s vkladnými knižkami v skrini pod uterákmi.

V ten sobotňajší večer sa jeho príbeh začínal takto:
Keď Boh stvoril svet, každému živému tvorovi dal toľko, koľko uznal za vhodné. Bodaj by nie, bol najmúdrejší, najpredvídavejší a najspravodlivejší. Jastrab dostal ostrý zrak, jeleň rýchle nohy, medveď úctyhodnú silu i človeku nadelil rovným dielom. Všetci boli spokojní a pokorne prijali svoje dary, len človeku sa málilo. Oslovil Boha s nedôverou, či jeho počínanie bolo spravodlivé a dožadoval sa aspoň takej ostrozrakosti ako mal jastrab. Boh bol veľkodušný a vyhovel mu. Človeku sa však stále málilo, závidel jeleňovi rýchle nohy a tak navštívil Boha znova. Predložil mu tisíc dôvodov prečo aj on potrebuje tak rýchlo behať a tak šikovne preskakovať cez rokliny. Boh sa zamyslel a dal človeku o čo žiadal.  Napokon, na jeho nástojenie, mu dal aj silu medveďa. Zvieratám sa to nepáčilo a pýtali sa Boha prečo tak rozhodol, veď každý dostal spravodlivým dielom. Prečo každý živý tvor dostal len jeden dar a človek všetko o čo žobronil, ako sa teraz pred ním ubránia? Boh odpovedal: „Mať viac neznamená dokázať viac. Človek nemá všetko, lebo o všetko neprosil. Nemá to čo máte vy – spokojnosť. Jeho pýcha a snaha mať ho privedie k záhube. Nikdy nebude mať dosť a nikdy nenájde pokoj.“ 

Po tejto rozprávke na dobrú noc som zaspávala s desivým pocitom. Mala som len  5  a pripadalo mi to ako detský horor. Tam dobro nad zlom, ako som to poznala z Dobšinského kníh, nevyhrávalo. Príbeh nemal šťastný koniec. Tam išlo do tuhého. Dedko bol samozrejme z detskej izby deportovaný a viac ho mama k funkcií ukladania do postele nepripustila. Dokonca mu zakázala častovať nás svojimi bludmi aj cez deň a babka mu za trest asi týždeň nevarila.

Keď si dnes po viac ako dvadsiatich rokoch na to spomeniem, stále v tom príbehu vidím prvky hororu. Čo je horšie, dnes tým dedkovým slovám rozumiem a o to ma desia viac. Čím viac čítam o ľudskom pachtení sa za dokonalosťou, tým viac cítim strach z dane, ktorú budeme musieť jedného dňa zaplatiť. Každým novým moderným výdobytkom, každým objavom a každou dosiahnutou métou cítim viac márnosti. S každým novým poznaním prichádza nová hrozba blížiaceho sa zatratenia. Toho sa desím. 

Rodičia majú snahu pripraviť deti do života a začína sa to rozprávkami o spravodlivom svete. Dedko už dávno sedí po božej pravici, ale tie jeho rozprávky ma naň pripravili najlepšie. Nie, nesnažím sa vrátiť ľudstvo do prvotnopospolnej spoločnosti, ani pozastaviť vývoj, na to nemám školy a už vôbec nie to oné, detské odhodlanie zmeniť svet. Idem s prúdom a zdieľam osud tak ako sme si ho vyžobronili. Len občas ho ešte počujem zašepkať slová obavy ako to s nami dopadne a s tou našou snahou byť NAJ.

Ešte som dlžná epilóg. Isto väčšina z vás videla americké horory typu Vtáky či Arachnofóbia, kde sa premnožil istý druh jedinca a šiblo mu z toho. Najnovšie populačné štatistiky tvrdia, že aj ľudský jedinec je už premnožený a tak ma napadá, či spôsob života aký dnes vedieme, nie je teda tým prejavom šibnutosti.

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

Pozn. autora: Vždy keď sa na tému rozprávky na dobrú noc a ich poslanie bavím s mojou večne sa škriepiacou sestrou, vyrukuje na mňa s argumentmi, že aj v klasických slovenských rozprávkach sa nachádzajú prvky hororu. Rozpárať brucho takému vlkovi z ktorého povyskakuje rozžutá skrvavená stará mama, či také hrdlorezecké umenie švárneho princa ktorý  odfikne sedem dračích hláv ostrou čepeľou noža, v tom nie je nič poetické. (A vôbec, čo by na to povedali zo Slobody zvierat?) Ešte že deti majú tendenciu hľadať v rozprávkach to vyhrávajúce dobro a prostriedky svätené dobrým účelom nerozoberajú.

Poznámka redakcie:
Tento text môžete ohodnotiť svojimi bodmi (bodovať môžu len prihlásení používatelia, 1 bod = 10 halierov). Všetky body sa budú kumulovať do jednej sumy, a tú v bodoch dostane autor, ktorého príspevok získa najvyšší počet bodov po odčítaní bodov záporných.
Ak chcete poslať do redakcie svoj súťažný text, môžete tak urobiť až do konca leta, teda do 31. 8. 2007.
Podmienky účasti a pravidlá súťaže nájdete tu.