Kreatívne menšiny

„Že museli odejít a byli odsunuti ti bohatí, ti, kteří vedli politiku, kteří byli spupní a neurvalí a chvástaví a suroví a plní pyšnosti, která je nakonec srazila, tohle jsem chápal, ale nechápal jsem, proč musely odejít ty dělnické ručičky, za které tady nepracuje teď nikdo, že škoda těchhle lidí, kteří neměli nic víc než dřinu v lesích a políčka na stráních, dělníky, kteří neměli čas na to, aby byli spupní a pyšní, kteří jistě byli pokorní…“
Táto úvaha hlavného hrdinu zaznela v českom filme Obsluhoval som anglického kráľa na adresu odsunutých sudetských Nemcov. Jan Dítě po absolvovaní trestu v komunistickej väznici musí odísť do pohraničia, kde naráža na opustené chalupy a statky, ktoré už nemá kto zveľaďovať. Kde kedysi usilovné ruky skultúrňovali okolie, tam bolo teraz všetko zničené a zarastené divokou prírodou.

Dvojaká povesť našich Nemcov
Nemecké obyvateľstvo Československa zosobňovalo dvojakú situáciu menšín, ktorá sa opakovala naprieč stáročiami a kontinentmi. Na jednej strane bola väčšina týchto ľudí nespokojná, že po 1. svetovej vojne skončila na „nesprávnej“ strane hraníc. Po nástupe Hitlera k moci sa sudetskí i karpatskí Nemci radikalizovali a pre republiku sa stali vitálnou hrozbou.
Na druhej strane, naši nemeckí spoluobčania boli veľmi pracovití. Do Čiech a na Slovensko prišli ešte v stredoveku, aby hospodársky skultivovali vyľudnené oblasti. V 19. storočí boli práve Nemci priekopníkmi industrializácie našich krajín a ak si odmyslíme posledné roky spolužitia, tak im môžeme byť za mnohé vďační.
Kým sudetskí a karpatskí Nemci zaujímajú vo vývoji Čiech, Moravy a Slovenska veľmi dvojakú úlohu, iné menšiny vynikajú svojou podnikavosťou a činorodosťou, pričom nemajú tendenciu pôsobiť ako piata kolóna iného štátu. Každý národ by si mal chrániť a priťahovať práve tieto usilovné a hospodársky zdatné skupiny obyvateľstva.

Židia a ničenie ľudského kapitálu
Vezmime si osud slovenských židov. Vždy sa zdôrazňuje hrôza koncentračných táborov a skutočnosť, že Tisov režim poslal na smrť 50-tisíc ľudí. Pritom pre holokaust Slovensko stratilo oveľa viac ako len ľudské životy. Náš národ prišiel o potenciálnych umelcov, vedcov, lekárov, učencov, podnikateľov.
Dodnes medzi nami žijú jednotlivci, ktorí likvidáciu slovenského židovstva považujú za zbavenie sa národného škodcu. V skutočnosti sme sa účasťou na holokauste dramaticky ochudobnili o ľudský kapitál, ktorý vždy dvíhal Slovensko z provinčnosti a priemernosti.

Osud židov tak ukazuje na inú vlastnosť podnikavých menšinových skupín. Ich úspech vyvoláva často závisť menej činorodých jednotlivcov medzi väčšinovým obyvateľstvom. Aj keď kreatívne menšiny bohatnú vďaka svojim kultúrnym osobitostiam, závistlivá väčšina ich zvykne obviňovať, že v skutočnosti žijú na jej účet.
Že opak je pravdou, dosvedčuje aj osud niektorých západoeurópskych krajín. Napríklad Portugalsko v 15. storočí silne profitovalo vďaka svojim židovským kartografom a finančníkom. Odvážne objavné plavby moreplavcov ako Vasco da Gama by bez nich zrejme vôbec neboli možné.
Kým Portugalci tolerovali svojich židov, krajina z ich prítomnosti získavala. A tolerovali ich medzi sebou o niečo dlhšie než susedné Španielsko. V roku 1497 však boli židia z Portugalska vyhnaní. Odišli najmä do Holandska, kam si vzali svoje peniaze i znalosti. Nebude celkom náhoda, že Portugalsko v nasledujúcich storočiach upadalo, kým vedúcou moreplaveckou mocnosťou sa stalo Holandsko.

Na likvidáciu židovstva doplatila aj susedná Viedeň. Pred sto rokmi išlo o najvýznamnejšie svetové centrum spoločenských vied. Väčšinou išlo o učencov židovského pôvodu, ktorých do celého sveta rozohnal antisemitizmus 30. rokov. Z intelektuálneho hľadiska je dnešná Viedeň len pustým tieňom vtedajšej slávy.  

Uganďan, zbav sa svojho škodcu!
Ale nešlo len o našich starších bratov vo viere. Istý ekvivalent obviňovania židov, že ich úspech je založený na okrádaní druhých a ich následné vyháňanie, sa udial aj vo východnej Afrike. V roku 1972 vydal ugandský diktátor Idi Amin dekrét, ktorým nariadil vyvlastnenie a nútené vyhostenie 80-tisíc Aziatov, najmä Indov. Tí do Ugandy prišli ešte v časoch, keď bola súčasťou britského impéria a ich podniky predstavovali chrbticu miestnej ekonomiky.
Z čoho ich Amin obviňoval? Samozrejme, z ekonomického vykorisťovania domorodého obyvateľstva. Deti v školách sa učili nenávidieť Aziatov a ľuďom bolo povedané, že práve zámožní Indovia sú zdrojom všetkých ich problémov. Diktátor a jeho poskokovia očakávali, že keď dostane ázijské podniky do rúk pospolitý ugandský ľud, východoafrická krajina ekonomicky končene rozkvitne, lebo na nej už nebude parazitovať cudzorodý element.

V skutočnosti nastal presný opak. Podniky, ktoré Amin rozdal svojim poskokom, začali byť zle riadené, rozkrádané a zanedbávané. Vyvlastnenie a vyhostenie Aziatov uvrhlo zbedačenú africkú ekonomiku do ešte väčších problémov. Časť vyhostených ľudí odišla do Veľkej Británie, kde si založili svoje obchodíky. Zvyšok sa usadil v Kanade, Indii, Austrálii, Švédsku a Spojených štátoch. Keďže išlo o šikovných ľudí, veľmi rýchlo si nanovo vybudovali svoju existenciu.
Indické menšiny žijú dodnes aj v ďalších štátoch východnej Afriky a väčšinou patria k bohatším vrstvám obyvateľstva. Jeden indický politik si pred pár rokmi dokonca položil na pôde parlamentu v Dílí rečnícku otázku: „Prečo sa Indom darí všade okrem Indie?“ Kto trochu študoval hospodárske dejiny tejto krajiny po tom, ako v roku 1947 získala nezávislosť, ten pozná odpoveď. Nezávislá India experimentovala celé desaťročia s centrálnym plánovaním a ekonomickým socializmom. Od roku 1991 sa však aj táto krajina vydala na cestu postupných hospodárskych reforiem.

Číňania a Vietnamci
Hlavnou kreatívnou menšinou juhovýchodnej Ázie sú nepochybne Číňania. Aj im sa v cudzine darí lepšie ako v ich socialistickej krajine pôvodu. Ako sa však pevninská Čína postupne liberalizuje, tak sa aj tieto záležitosti menia. 30 miliónov Číňanov žije v štátoch ako Malajzia, Thajsko, Filipíny, Singapur, Indonézia a podobne.
Vo veľkom sa angažujú najmä vo finančníctve a bankovníctve. Do týchto krajín prišli postupne medzi 16. až 19. storočím. Čo sa týka vysťahovaleckej vlny v dôsledku nástupu komunizmu, tá sa sústreďovala najmä na Taiwane, v Hongkongu, Macau a čiastočne v Južnej Kórei. Výsledky týchto krajín hovoria samy za seba.

Keď sa povie Ázia, tak Slovákovi nevyhnutne príde na um iná činorodá menšina. A tou sú Vietnamci. Nachádzajú sa aj medzi nami. Väčšinou sa živia ako drobní predajcovia na trhoviskách, ale niektorí sa celkom vyšvihli a vcelku dobre sa zaradili do väčšinovej spoločnosti.
Sú veľmi usilovní, úslužní a skromní. Aj keď ich tovar často nie je najkvalitnejší, slovenskí predajcovia sa od nich majú, pokiaľ ide o prístup k zákazníkovi, čo učiť. Keby na prisťahovalcov z Ázie nebol naviazaný často aj organizovaný zločin, mohli by sme ich tu v húfoch vítať s otvorenou náručou.

Tajomstvo podnikavých menšín
Bohatstvo je vždy plodom podnikavosti, a tá je výsledkom kultúry. V dejinách nájdeme veľa príkladov kreatívnych menšín. Zdatnými obchodníkmi medzi inak vojensky orientovanými civilizáciami Stredomoria boli Feničania, ale aj Gréci. Veľký vplyv na svoje nové domovy malo i 200-tisíc francúzskych hugenotov, ktorých v 17. storočí vyhnal Ľudovít XIV.
Usadili sa najmä v Prusku, Švajčiarsku, Holandsku, Anglicku a Amerike. K ekonomickému rozmachu pomohli novými impulzmi v poľnohospodárstve a zakladaním textilných manufaktúr. Prá

Lukáš Krivošík  viac od autora »
Vaše reakcie [31]