Odyseus v sukni

Platónova desiata múza, najslávnejšia autorka ľúbostných piesní, učiteľka lásky, ktorá dostala ostrov Lesbos na mapu a do povedomia nás všetkých, grécka poetka Sapfó, ožíva na stránkach najnovšieho románu Ericy Jongovej. Žena, ktorá prerazila v maskulínnej spoločnosti a vďaka zachovaným básniam dosiahla nesmrteľnosť, je opradená tajomstvom, ktoré pre spisovateľa vždy predstavuje výzvu. Jongovej všadeprítomná feministická tematika sexualitou pulzujúceho románu Strach z lietania (1973) nechýba ani na stránkach Desiatej múzy Sapfó (Sappho`s Leap, 2003), takže čitateľ sa môže tešiť na zopár pikantných scén a starovekých erotických pomôcok (napr. olisbos – „umně vyrobený kožený falus“), i keď sa poetikou výrazne odlišuje od Jongovej priameho, otvoreného jazyka. Pripomína skôr jazyk kámasútry s určitým stupňom vznešenosti, ktorá do doby starovekého Grécka bezpochyby patrí.

Jongovej román však nie je opisom sexuálnej odysey, ako by sa snáď z predchádzajúcich riadkov mohlo zdať, je to cesta objavovania starých mýtov a legiend, kde stretnutie s amazonkami, satyrmi, kyklopmi, nekonečné čakanie na audienciu u delfskej veštice Pýthie, či objavenie Utópie, je niečím úplne prirodzeným. Desiata múza Sapfó je pre milovníkov mytológie a gréckej histórie skutočným pôžitkom. Napriek tomu, že sa autorka opiera o dostupné historické fakty, využíva slobodu autorstva a pracuje s prvkami fantastiky, čím vytvára jedinečný epos prekračujúci hranice časopriestoru. Pohráva sa s intertextualitou a jemným humorom, adaptuje historické i literárne texty podľa vlastných predstáv. Sapfó sa hrá na Jozefa a zachraňuje svojich bratov v Egypte, na ostrove Amazoniek je nútená napísať Amazoniádu, má tú česť spoznať sirény i harpye, a neodolá ani návšteve Hádovej ríše.

Fascinujúci svet, v ktorom bohovia riadia životy smrteľníkov, je v románe neustále prítomný, aj keď s istou mierou zveličenia. Smrteľníci sa stávajú žijúcimi múzami a bohovia podliehajú ľudským vášňam.

Ostrov Lesbos, 2600 rokov cesty v čase a bystrý humor Jongovej napĺňajú vyše tristo strán historického románu. Dostupné fakty sa zväčša spájajú s dejinami starovekého Grécka, ktoré nie je nášmu svetu vzdialené natoľko, ako by sa mohlo zdať. O Sapfó sa dochovali len veľmi zmätočné informácie. Jej postava sa väčšinou spája s povesťou kňažky lásky, ktorá zaúčala mladé dievčatá nielen do tajomstiev tvorby poézie a piesní. Nemôžeme ju však vnímať ako lesbičku, i keď tento termín vznikol práve vďaka nej. Vo svojich piesňach s vášňou opisuje nielen lásku k ženám, ale aj k mužom.

Bisexualita bola totiž v kultúre starovekého Grécka absolútne prirodzenou a pojem homosexuality ako vyhraneného životného štýlu neexistoval. Sexuálna orientácia ju teda nepreslávila. Ako hovorí sama autorka, Sapfó bola kríženec medzi Madonnou a Silviou Plathovou. S jednou zdieľala neuveriteľnú popularitu a s druhou vášeň v každom riadku a samovraždu opradenú legendou. Môžeme si ju predstaviť ako starovekú feministku, ktorá sa snaží vymaniť z pohľadu na ženu ako stroja na rodenie detí a celý svoj život hodlá zasvätiť umeniu a ospevovaniu vrtkavosti bohyne lásky Afrodity. Autorka zobrazuje Sapfó v duchu svojich klasických hrdiniek. Inteligentnú, vášnivú, vtipnú, spontánnu, zároveň však ustráchanú a stratenú, túžiacu po láske, starnúcu, a predsa duchom mladú a silnú. Odhliadnuc od prostredia starovekého Grécka 6. storočia pred Kristom sa Sapfó správa ako bisexuálna poetka 21. storočia. Necháva sa unášať múzami, omamnými látkami, vášňou k mužom i ženám.

Sapfó však nežije na Manhattane, ale na ostrove Lesbos, vo svete, v ktorom sa človek nezaobíde bez rady múdrej Pýtie a verí, že každý jeho krok riadia bohovia z Olympu. Takýto život sa nedá opísať bez použitia mytológie a fantastiky. Práve preto je román vytváraný na princípe hry, stávky Afrodity a Dia, ktorí si dlhú chvíľu nesmrteľnosti krátia sledovaním obyčajných smrteľníkov. Afrodita postaví Sapfó pred obrovské pokušenie a do cesty jej privedie prievozníka Faona. Podľa legendy získal od bohyne lásky dary neodolateľnej krásy a zmyselnosti, ktorým žiaden smrteľník neodolá. Afrodita verí v silu Sapfó a Zeus nepochybuje o jej ľudskej slabosti. Je teda legenda o samovražednom skoku zostarnutej poetky z Leukadskej skaly pre nešťastnú lásku k mladému prievozníkovi pravdivá, alebo všetko bolo trochu inak?

Ak sa chcete dozvedieť odpoveď, hľadajte ju na stránkach románu, nekompromisne nastavujúceho zrkadlo dnešnému svetu, ktorý istým spôsobom nedosahuje modernosť starovekého Grécka. Stretnete sa aj so slávnym bájkarom Ezopom, uväzneným v jaskyni plnej mladých amazoniek, mládencami uhranutými hlasom sirén, dômyselnými trikmi gréckych kňažiek lásky a budete môcť sledovať z prvého radu detinskú hru Afrodity a Dia.

Jongová, Erica: Desátá múza Sapfo. Lika klub, Praha, 2007. Preložila Hana Volejníková. 352 strán.
www.martinus.sk