Autor si doslov vyslovene neželal

Začnem od konca. V českom preklade knihy Michela Houellebecqa Možnost ostrova chýba doslov. Na konci knihy je len poznámka, že autor si doslov vyslovene neželal, keďže nepovažuje za nutné doplňovať svoje dielo akýmkoľvek výkladom. Doslov bol však napísaný a ak si ho chcete prečítať, nájdete ho so súhlasom jeho autora Petra Dytrta uverejnený na serveri iliteratura.cz. Tento malý nevýznamný detail veľa vypovedá o tom, aký je Houellebecq autor, aj to, čo môžete čakať od jeho najnovšej knihy. Z iného rozboru jeho diela som sa dozvedela, že vo francúzskych médiách prebieha spor, do akej miery je jeho srdcervúci životopis, že ho v štyroch rokoch opustila matka a konvertovala na islam, že strávil mladosť po psychiatrických liečebniach atď., pravdivý a ovplyvňujúci jeho tvorbu, alebo či to nie je len ďalšia z jeho mystifikácií. Nebudem teda nudiť ďalšími informáciami o autorovi, ktoré sú možno tiež len pokračovaním fikcie, a ponúkam radšej krátku správu z prečítaného.

Hlavným hrdinom príbehu je úspešný scenárista a herec Daniel. Úspech dosiahol drsnou politickou nekorektnosťou, útočiacou na všetko, z čoho sa dá niečo vytrieskať, islamom a kresťanstvom počnúc, krížom cez všetky menšiny a akékoľvek citlivé témy. To všetko okorenené krvou a sexom, až na hranicu spoločenského tabu, ktorá je poriadne ďaleko a poriadne gumená. Do jeho života vstúpia dve ženy. S jednou zažije lásku a súzvuk duší, ale žiadne výživný sex, s druhou pravý opak. Prvá, Isabela, je intelektuálne aj mentálne veľmi podobná Danielovi, vzdelaná, cynická pragmatička, šéfredaktorka časopisu pre mladé dievčatká, ktoré čítajú ich matky, aby sa svojim mladučkým dcéram čo najviac podobali. Stáva sa obeťou kultu mladosti, ktorý sama pomáhala vytvárať. Nedokáže sa zmieriť so starnutím vlastného tela a radšej manžela opúšťa sama. Daniel neskôr stretáva o štvrťstoročie mladšiu Esther, bezstarostné radodajné zvieratko, pri ktorej si kruto uvedomí nielen vlastné starnutie, ale aj prázdnotu sexu bez lásky, duševnej spriaznenosti a zodpovednosti.

Zo zdanlivo epizódneho stretnutia so sektou elohimitov, ktorí veria v reinkarnáciu zabezpečenú cez vlastné klonovanie, sa napokon vyvinie základná zápletka knihy. Od začiatku do rozprávania Daniela, teda vlastne Daniela1, vstupujú komentáre Daniela24 a Daniela25, jeho neskorších klonov. Cez náznaky sa dozvedáme o tom, ako skončí celé ľudstvo po dvoch veľkých „zmenšeniach“. Z veľmi presne diagnostikovanej súčasnosti a karikatúrne zvýraznených spoločenských trendov sa postupne dostávame do apokalyptickej budúcnosti ostrovčekov osamelých neoľudí – klonov elohimistov, obklopených divokými kmeňmi pozostatkov skutočných ľudí.

Román Možnosť ostrova však nie je sci-fi, ak by bol, nie je to príliš vydarená a precízna vedecká fikcia možnej budúcnosti ľudstva. Teda ak sa dá apokalypsa nazvať budúcnosťou. Román, našťastie, používa futuristickú rovinu len ako ďalší pohľad na najsúčasnejšiu súčasnosť. Autor sám seba označuje za pravicového anarchistu, ale ja som občas mala pocit, že všetky jeho výpady proti moslimom, židom, kresťanom, sektám a vôbec komukoľvek, kto dokáže útok vrátiť späť, sú len provokácie s cieľom vyvolať ďalšiu aféru a v konečnom dôsledku zas len zlepšiť predajnosť svojich kníh. Občas mi autor túžbou zbytočne provokovať, rovnako ako prílišným exhibovaním svojej sčítanosti cez množstvo citátov z iných diel, otvorených aj postmoderne skrytých, pripomína svojho hlavného hrdinu Daniela1. Vzdelaného, talentovaného, úspešného, ale vo svojej sebastrednosti zúfalo osamelého. Obaja však majú čo povedať a čitateľ nevybavený cynizmom Daniela1 a klonovaním nezbavený citov ako Daniel24 a Daniel25 bude mať čo robiť, aby to celé len tak strávil.

Michel Houellebecq: Možnost ostrova
český preklad Jovanka Šotolová, Odeon 2007

Knihu na recenzovanie poskytlo internetové kníhkupectvo Martinus.