Sedemnásť detí nie je na Slovensku žiaden rekord

20. 11. 2007 14:19
DETVA – Kvetoslava Berkyová z Detvy porodila v týchto dňoch svoje 17. dieťa. Aj keď sú vo svete známe prípady, keď ženy priviedli na svet veľa detí, na Slovensku ide o ojedinelý prípad. (Zdroj: TASR)

Po prečítaní tejto správy ma riadne zamrazilo. Pravdepodobne preto, lebo som sa práve vrátila zo schôdze rodičov a priateľov školy môjho pubertálneho dieťaťa. Sedemnásťnásobok toho, čo som si tam vypočula, by som ja osobne nezniesla. Možno preto patrí môj obdiv každej žene, ktorá sa odhodlá na hrdinskú kariéru profesionálnej matky, nech sú jej pohnútky či dôvody akékoľvek.
Dnešná doba totiž nie je pre takúto dráhu vyslovene prajná. Emancipácia a socializmom nanútená rovnosť s mužmi nám ženám pomútili hlavy a namiesto rodenia chceme pracovať. Myšlienka, že by nás mal niekto živiť, nás uráža. Rodiny s dvoma deťmi sa už pokladajú za mnohodetné a mať tretie dieťa pomaly hraničí s hazardérstvom.

Čo mala úbohá šľachtičná iné na práci? Len rodiť.
Uvažujem, čo je vlastne prirodzené? Trend dneška, alebo to, čo bolo dávno, trebárs pred 400 alebo 250 rokmi? Ľudia vtedy rozmýšľali inak a úspešnosť ženskej kariéry určoval jedine počet jej detí. Strategické plánovanie v aristokratických rodoch priam vyžadovalo od žien, aby lámali rekordy. A čo už mala taká úbohá šľachtičná iné na práci? Vydala sa, keď mala štrnásť, zaopatrená viac-menej bola, takže jej úlohou bolo zásobovať rod dostatočným množstvom potomkov. Najlepšie samozrejme potomkami mužského pohlavia, ale ani dievčatká neboli na zahodenie. Ich sobášmi sa rod mohol ďalej rozmáhať majetkovo, získavať na prestíži a tým aj na vplyve.

Rekordmani Pavol a Daniel Esterházyovci
Najkrajším príkladom sú Esterházyovci. Z nich bol mimoriadne plodný Pavol (1635 – 1716). Z dynastických príčin ho oženili s prvostupňovou sesternicou Uršuľou. Ona mala deväť, on šestnásť. Ku cti mu prislúcha, že manželstvo konzumoval až po troch rokoch, ale hneď naostro. Podľa jeho vlastnoručných záznamov sa ich prvé dieťa narodilo presne po deviatich mesiacoch. A potom ešte ďalších 17, teda spolu 18 detí. Kuriózne bolo narodenie v poradí 16. dcéry, ktorá len tak „vypadla“ z matky počas jej prechádzky po prázdnom dome. Skúsená matka dieťa zdvihla zo zeme, zobrala do svojej spálne, pretrhla pupočník a potom zalarmovala služobníctvo. Úspešnú cestu za rekordom prerušila smrť. Uršuľa v jeden večer celkom nečakane, vo veku 39 rokov, zomrela.

Pavol Esterházy sa však ešte necítil byť hodným na odstavenie a opäť sa oženil. S druhou manželkou splodil ďalších 8 detí (to prvé sa narodilo podozrivo krátko po sobáši – len 8 mesiacov). Ak by sa ich vzájomný vzťah nebol neskôr pokazil, mohlo to byť aj viac. Takto sa síce stal držiteľom rekordu v plodení, ale keďže mal 25 detí s dvoma manželkami, favoritom na víťazstvo sa stal manželský pár Daniel Esterházy a Judita Rumyová s 20 spoločnými potomkami. Treba však priznať, že všetky deti nevyrástli a nedožili sa dospelosti. Detská úmrtnosť sa pohybovala okolo 55 %.

Matematicky to vychádza bez problémov 20 detí na jednu ženu
Podobných príkladov plodných manželov by som mohla uviesť viac. Napríklad aj Habsburgovcov. Mária Španielska a Maximilián II. mali 16 detí, 9 prežilo. Anna Jagelovská a Ferdinand I. Habsburský vychovali z 15 narodených až 13 detí. Mária Terézia a František Štefan Lotrinský mali 16 detí, dospelosti sa dožilo 10. Ich syn Leopold s Máriou Ludovikou Bourbonskou mali lepšie skóre, z ich 16 detí sa dospelosti dožilo až 13.

Intervaly medzi dvoma pôrodmi boli od 10,5 mesiaca do troch rokov, najčastejšie 14 mesiacov. Boli prípady, že žena v priebehu jedného kalendárneho roka porodila dve deti. Väčší časový odstup medzi dvoma pôrodmi znamenal obvykle potrat alebo predčasný pôrod. Ak bol sobášny vek žien v 14 rokoch a ukončenie plodného veku niekedy po štyridsiatke – matematicky to vychádza bez problémov na takých 20 detí aj s časom na rekonvalescenciu.
Idylku o jednoduchosti rodenia pred niekoľkými storočiami nechcem pokaziť hororovými scénami o skutočnom priebehu pôrodov. Stačí poznamenať, že mnoho gramotných žien spísalo pred pôrodom testament.

Mešťania mali iné rozmnožovacie stratégie a trendy
Tento mnohodetný trend však prevládal len v šľachtických famíliách. Mešťania boli oveľa vypočítavejší, preferovali jedno-dve deti v rodine. Na vidieku, v malých mestách a dedinách v 16. – 17. storočí prevládali rodiny s troma deťmi. Dôvod? Majetok. Nebolo ho toľko, aby sa dal deliť medzi mnohých. Pôrodnosť regulovali jednoducho – ženy sa vydávali neskoro, vo veku 27 – 30 rokov. A vedeli, ako „dávať pozor“.

V aristokracii šlo teda o stratégiu, manželstvami si upevňovať svoje pozície. Ak sa náhodou tých detí urodilo viac, než bolo potrebné, tak ich dali na cirkevnú dráhu – či už za mníšky alebo za cirkevných hodnostárov. Opäť bolo o nich dobre postarané a opäť sa tým zvýšil vplyv rodu. Stratégia mešťanov bola obmedzená múrmi mesta – mohli sa rozpínať len vnútri tých múrov. Ak by sa majetok delil medzi viacerých, museli by si postaviť nový dom, ale ten nebolo kde stavať.

Aj dnešní ľudia majú nepochybne svoje rozmnožovacie stratégie a trendy vychádzajúce zo súčasných životných podmienok. Štát sa ich snaží stimulovať, ale nezdá sa, že príliš úspešne. Ktovie, ako to všetko zhodnotia historici o pár storočí po nás.