Slovenský film 2008? Iná muzika!

Viesť dialóg o novom slovenskom filme opäť získa zmysel. Na jeseň sme totiž boli svedkami viacerých premiér a niektoré z nich naznačili, že sa domáci tvorcovia vzmáhajú. Tento rok nás čaká ešte bohatšia žatva a okrem ambicióznych debutantov sa dočkáme i návratu veteránov. Do nasledujúcich riadkov som vybral niekoľko snímok, ktoré sa podľa všetkého dostanú v priebehu roka do kín a stojí za to venovať im pozornosť.

Jednou z prvých domácich premiér budú februároví reprezentanti dlhých reťazí, širokých nohavíc a krátkych rýmov v snímke Bratislavafilm. Tvorcovia na čele s Jakubom Kronerom majú v príbehu z ulíc súčasnej Bratislavy možnosť priblížiť hip-hopovú komunitu ostatným, alebo ju totálne pochovať insiderským prístupom. Preto dúfam, že zvolili skôr prvý prístup a uvidíme fajn generačnú výpoveď.

Najväčšia premiéra roka bude určite Bathory Juraja Jakubiska. Dlho vyrábaný a viackrát odsúvaný projekt o čachtickej grófke a jej zvláštnych kúpeľných zvykoch by sa do kín mal dostať v lete. Očakáva sa totiž, že Jakubisko dostane na festivale v Karlových Varoch cenu a práve tá by mohla zvýšiť záujem divákov. Ako najdrahší stredoeurópsky projekt to bude Bathory potrebovať. Paradoxne voči rozpočtu vyznievajú prvé zverejnené ukážky, ktoré vyzerajú dosť televízne. A po výmene Famke Janssenovej za Annu Frielovú v hlavnej úlohe som už som si k Bathory pripísal ďalší čierny bod. Do kina sa však určite pôjdem pozrieť, nech už bude Bathory akákoľvek.

Ďalší veterán, ktorý sa vráti na filmové plátna, je Miloslav Luther. Režisér seriálu Lekár umierajúceho času alebo rozprávky Kráľ Drozdia brada príde s príbehom dvoch emigrantov, ktorí sa po rokoch vracajú na Slovensko a čosi sa tu pokašle. Roman Luknár a Ady Hajdu by mohli v Tangu s komármi dokázať, že filmové herectvo u nás ešte nevymrelo.

Dokumentaristi rovnako nezaháľajú a tento rok bude možno ešte plodnejší než minulý. Okrem tradičného Pavla Barabáša ma zaujal najmä Marko Škop. Jeho satira Osadné-Brusel-Osadné je o stretnutí európskych lídrov s lokálnymi politikmi z Osadného. Tuším sa dva rozdielnejšie strety už ani nemohli stretnúť a pokiaľ to Škopovi vyšlo aspoň spolovice tak dobre ako jeho dva roky staré Iné svety, sychravá jeseň bude v kinách veselá.

Na záver som si nechal chuťovku, ktorá by mohla naplniť kiná, vrátiť dôveru v slovenský film nielen doma, ale i vo svete. Alebo aj nie. Na jeseň totiž hrozí, že do kín príde nový projekt Dušana Rapoša. V poslednom čase si síce napravil reputáciu réžiou slušnej série dokumentov Slovenský bigbít, ale celovečerný film znie v spojení s jeho menom hrozivo. Celé sa to volá Cinka Panna a navzdory názvu ide o príbeh rómskej dievčiny, podľa propagačných materiálov najslávnejšej primášky. O širšie súvislosti sa postará pozadie príbehu, ktorým budú spoločenské zmeny v Rakúsko-Uhorsku. Keď toto naozaj príde do kín, možno bude konečne čas kúpiť si hernú konzolu, do ktorej ma už roky núti Juro Malíček, aby som nemusel vytiahnuť päty z domu, než Cinka Panna prehrmí distribúciou.

Krátky exkurz bol venovaný len zlomku filmov, ktoré majú v pláne dostať sa do našich kín. Vymenovať všetky nemá zmysel, pretože nič nie je také nestále ako dátum premiéry domáceho filmu. Posúvanie Bathory nie je nič v porovnaní s Muzikou podľa novely Petra Pišťanka. Niekoľko utajených projekcií sa pred časom odohralo v Bratislave, ale kedy príde do riadnej distribúcie, je rovnako utajené. A pritom má vydarený text slušný potenciál. Dovidenia v kine na slovenskom filme.

Foto Osadné-Brusel-Osadné: archív režiséra