Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Peter Pišťanek | 3.3.2008 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Petržalsko-turecké rozhovory

Blank

Pre extrémne menej chápavých: toto nie je samostatný článok, ale výber z článkov, ktoré som prebrowsoval v uplynulom týždni a niečím ma zaujali, a k tomu sem-tam dáky môj komentár. Kliknutie ľavým tlačidlom myši na linku vás dostane na predmetný článok.

Našiel som rozhovor s Milanom Paumerom, členom niekdajšej českej protikomunistickej odbojovej skupiny bratov Mašínovcov. Spomína tu na 50. roky a vyjadruje sa aj k súčasnosti. Vyvoláva vo mne trochu zmiešané pocity. Na jednej strane súhlasím so všetkým, čo tento pán hovorí, aj ho obdivujem, no na druhej strane mám pocit, že ide o trochu jednoduchšieho pána, takže veľa z toho, čo povie, vyznie tak trochu primitívne. No možno to tak má byť, načo sa vrtieť okolo podstaty? Pán Paumer postrehol, že po nacizme a komunizme prichádza islam.

A keď sme už pri tom, tu je jedna dobrá, dokonca myslím, že výborná správa pre všetky mohamedánky so slovenskými občianskymi preukazmi a pasmi: bez veľkej publicity došlo k „rekonštrukcii“ znenia zákona o občianskych preukazoch, takže najnovšie je umožnené „z náboženských dôvodov v odôvodnených prípadoch nasnímať podobu tváre s prikrývkou hlavy“. Skvelá správa, pretože - keďže Slovensko je sekulárny štát - to znamená, že ak sa niečo povolí jedným, nesmie sa to v rámci demokratickej rovnosti práv uprieť druhým, takže z toho vyplýva, že aj iní občania budú môcť trvať na fotografii s pokrývkou hlavy zodpovedajúcou ich deklarovanému náboženskému presvedčeniu. U nás nikoho neslobodno diskriminovať ani uprednostňovať z hľadiska pohlavia a náboženského presvedčenia. Tešíme sa veľmi!

Turkom sa vraj nepáči jeden pamätník v Petržalke. Ide o pomník venovaný arménskym obetiam tureckej genocídy. Viem si predstaviť, že sa iste nájde dosť dobrovoľníkov, ktorí tam nabehnú pomáhať odstraňovať tento pomník. Užitočných idiotov sa nájde dosť aj u nás, nielen v Nórsku. Ako povedal hovorca mestskej časti Ľubomír Andrássy (kto si neprehulil pamäť, ten sa iste pamätá na tohto mladého muža ako bývalého podpredsedu neokomunistickej SDĽ a poslanca NR SR za túto stranu), „Petržalka je pripravená viesť aktívny dialóg s tureckou stranou a nájsť riešenie.“ Takže petržalsko-turecké rozhovory. Riešením by podľa Andrássyho (aj mňa) mohlo byť postavenie nového pamätníka, ktorý by pripomínal nejakú vybranú udalosť z tureckých dejín. Bez ohľadu na otázku, ktorá udalosť z tureckých dejín je pre Slovensko taká zaujímavá, aby sme jej venovali pamätník na našom území, dovoľujem si navrhnúť pamätník venovaný pamätným chvíľam, keď Turecko dostalo na frak vo vojnách s Ruskom (1774, 1798 a 1829). Ak sa to pojme s príslovečnou objektivitou, nestranne a vhodne politicky korektne, pomôže nám to nielen vo vzťahu s Tureckom, ale aj s putinovským Ruskom.

Mimochodom, kto nevie nič o genocíde Arménov, nech si prečíta tuto.

Chcete schudnúť? Ja by som už konečne potreboval. Vláčiť svoje oduté telo z krčmy do krčmy už pomaly začína byť pre mňa únavné. Ideálne chudnutie je vraj pomocou škrkavkovej diéty. Na to samozrejme nemohol prísť nikto normálny.

Obdivovatelia modernej architektúry považujú parížsku štvrť La Défense priam za galériu skvelých a odvážnych výtvorov. Mal som možnosť pobývať pred pár rokmi niekoľko dní a nocí v tamojšom hoteli Renaissance a hoci som sa cez deň viac-menej zdržiaval na Montmartri a v iných romantických zákutiach starého Paríža, musím priznať, že La Défense má niečo do seba. Akýsi studený pôvab, ktorý môže niekoho trebárs aj oslovovať. Prečo nie? To mi pripomína neutíchajúci spor, ktorý sa v Prahe vedie o budovu Národnej knižnice navrhnutú svetoznámym architektom Kaplickým.

Populárny český herec Tomáš Hanák očividne nie je priateľom mesta, keď pred neopakovateľnou atmosférou Prahy dal prednosť životu na dedine. Prečítajte si o tom v rozhovore, ktorý poskytol Lidovkám. Pristihol som sa pri tom, že mu ticho závidím. Aj ja by som tak chcel žiť. Devínska Nová Ves bola pred tridsiatimi rokmi tiež takou dedinou, kde každý každého poznal a kde bolo vidieť hviezdy. Žiaľ, my sme sa nepresťahovali z nášho útulného domu uprostred záhrad do smradľavej periférie plnej fabrických budov, skladov, smetia váľajúceho sa na sivých zvyškoch trávy a igelitových vrecúšok a tašiek plápolajúcich v korunách stromov. To tá periféria sa prisťahovala za nami. Takže svoje momentálne zotrvávanie v nenávidenej Devínskej Novej Vsi považujem za dočasný stav z núdze. Radi by sme časom predali ten dvojbytový dom s 18-árovou záhradou v bývalej Devínskej Novej Vsi a kúpili niečo staršie no slušné v Čunove (priamo v dedine, nie v tom satelitnom hypotékovom gete, ktoré vzniká popri hradskej do Rajky). Tak ak by niekto o niečom náhodou vedel, budem vďačný za akúkoľvek informáciu. Apropo, v Čunove je v noci ešte stále vidno hviezdy.

Ona ani tá Praha, zdá sa, už dlho nebude tým, čo bývala. Je nepríjemné, keď človek zomrie mestu, ale horšie je, keď mesto zomrie človeku.

Česká speváčka Markéta Irglová a jej partner Glen Hansard dostali Oscara za najlepšiu filmovú pieseň. Blahoželám, hoci ide o pesničku, ktorá nespĺňa kritériá. V podstate ide o podvod. A pridávam sa aj k otvorenému listu, ktorý dotyčnej píše prevádzkovateľ blogu Nekorektně.

A kto sú ďalší najväčší slizúni šoubiznisu?

Ako značky pôsobia na cit?

Pred 30 rokmi vzlietol k hviezdam československý kozmonaut Vladimír Remek, prezývaný aj Závozník.

A načo sa vlastne zaoberať smeťami nafúkanými do mojej záhrady a podobnými vecami? Veď raz sa to aj tak všetko skončí!



Peter Pišťanek  viac od autora »
Vaše reakcie [30]