Toto je archív Magazínu T-station. Nie je možné pridávať nové komentáre.
cista radost	13.10.2005 23:42	stajp
citat takyto text. ja si prosim aj dalsie diely.
pisal, ze vyjst, nie vybehnut ;)	14.10.2005 08:10	anonym
z?hradkou. R?no by do nej mohol vybehn?? len tak v tren?rkach, s k?vou v jednej a s cigaretou v druhej ruke r?no vyjdem len tak na?ahko na priedomie, na k?vu a cigaretku
mia	14.10.2005 08:21	anonym
Michaelka, akoby som citala vlastnu minulost :-)) Ale neboj, po 25 rokoch zivota na vidieku si povies, ze to stalo za to. Ani asimilovat sa nemusis. Kludne si mozes viest svoj maly sukromny mestsky zivot aj na vidieku :-) Aj travu si nechaj narast taku velku, aku chces :-)
___EMPTY_!	14.10.2005 12:17	simon
mno, ja som sa s polovickou prestahoval na vajnorsku do stareho tehloveho domu toto leto. mozno neuverite, ale zazivam podobne veci (az na tu zahradu). tak ukecanu zensku ako je nasa susedka som este nevidel. vsetkych ostatnych susedov poznam iba z jej rozpravania...
Vidiečanom ťažko a pomaly	12.01.2006 13:44	anonym
Ďakujem autorke za veľmi trefný článok, ktorý ma oslovil priam osobne. Rada k tomu pridám aj môj postreh: Tiež sme sa po pomerne rýchlom rozhodnutí spred dvoch rokov konečne v máji minulého roku presťahovali na dedinu. Z Petržalky pri Auparku na dedinku, ktorá má 500 obyvateľov a nemá ani názvy ulíc. Ja patrím ku kategórii dopelých a ešte k tomu dlhodobo podnikateľov, s autom, malou firmou a všetkým komfortom, ktorý som si k tomu za tie roky vybudovala. Ja sa naozaj teším zo zelene susedných záhrad, z vôní, atmosféry , sedení na terase, ticha a kľudu .... Moji synovia vysokoškoláci ? Jeden sa neteší vôbec - cesta trvá až pol hodinu, niekedy vláčik nejde vôbec a niekedy nejde v správnom čase, autobusom je to komplikované, zrazu si treba veci plánovať a všímať si aj iné súvislosti. A to pre pohodlnú petržalskú mládež nie je žiadna výzva, ale skôr otrava a strpčenie aj tak náročného vysokoškolského života. No, je to zmena. A k zmenám pristupujeme rôzne. Alebo nás posilní, alebo zlomí. Určite je to však dobrá príprava na život, ktorý nebude vždy len o pohodlíčku a istotách panelákového bytu. A čím skôr to mladý človek skúsi aj ináč, tým lepšie preňho. A ešte chcem všetkých nešikovných "mešťanov" čo prišli na vidiek povzbudiť svojím príkladom: Ja som tiež na záhradu úplne ľavá - mám k tomu síce pozitívny vzťah, ale nie vždy chápem o čo ide. Tak sa radím so susedmi, vypytujem, plánujem, nehrám sa na dôležitú a oni to oceňujú. Radia mi. A vyzerá to tak, že aj pomôžu. Je však fakt, že sú to tiež prisťahovalci, ako ja, len sú tu dlhšie a už pochopili. Teraz sa musím naučiť rozkladať oheň v krbe - to je celá veda. Aj to už mám dohodnuté. Proste, urobila som z mojej nešikovnosti spoločenskú udalosť. Vieme sa všetci na tom zasmiať, a ja sa pritom pomaličky učím. P.S. Rada by som vám napísala článok aj o tom, ako sme sa na dedine naučili nakladať s odpadmi z domácnosti. Je to tiež celá veda. A kým človek býva v paneláku ani netuší, čo všetko je treba roztriediť, nielam odložiť, striehnuť aby to bolo v pravom čase vyvezené.....ale celé to má iskru, lebo človek tu nemôže zlenivieť, zabudnúť ani sa vyhovárať - ani nič ničiť alebo robiť neporiadok vonku - lebo to spôsobuje sám sebe. Ďakujem ešte raz za výborný článok happydays
mozno aj mna to raz caka	27.04.2006 11:29	sebka
trosku sa mi tneto clanok obsahovo podoba na moju oblubenu autorku MacDonaldovu - tiez ma zo 2 knizky o mestskom cloveku osudom zaviatym na vidiek (taky vacsi vidiek - inak povedane divocinu) Inak som tiez cistokrvna peetrzka s prilezitostnymi snami o stahovani do domceka, takze mozno si to aj ja raz uzijem
Toto je archív Magazínu T-station. Nie je možné pridávať nové komentáre.

:: Súvisiace reklamné odkazy

Pridaj odkaz