Prvý klonovaný pes

o-pes

Od klonovania ovce Dolly čoskoro prejde 10 rokov. Už sme si pomaly zvykli, že každý rok sa vedcom podarí naklonovať ďalší zvierací druh. Po sérii párno- a nepárnokopytníkov, počnúc spomenutou ovcou cez kravy, mulice, tury, kone a prasce prišli na rad králiky, myši a mačatá a ľuďom najviac podobné opice. V auguste do zoznamu pribudol pes.

Prečo práve pes a prečo práve teraz? Teraz preto, lebo sa to konečne podarilo. Rôzne pracoviská sa už dlhší čas pokúšali klonovať psa. Klonovať zviera - alebo aj človeka - znamená preniesť jeho genetickú informáciu, obsiahnutú v bunkovom jadre, do neoplodneného vajíčka, ktoré bolo zbavené vlastného jadra. Pokusy o klonovanie psov zlyhávali na tom, že odobraté vajíčka nechceli v laboratórnych podmienkach dozrieť.

Skupina vedcov z Južnej Kórey použila osvedčenú metódu: krok, ktorý nevieš urobiť, vynechaj. Fenkám odobrali už dozreté vajíčka 72 hodín po ovulácii. Ich vlastné bunkové jadro nahradili bunkou z kože ucha afgánskeho chrta. I keď bol postup úspešný, bol zúfalo neefektívny. Pri iných zvieratách pripadal jeden zdravo narodený klon na 100-300 „oplodnených“ vajíčok. Kórejskí vedci začínali s 1095 klonovanými embryami, ktoré vložili do materníc 123 náhradným matkám. Iba tri z nich sa uchytili. Jedna fenka neskôr spontánne potratila. Dve ďalšie vrhli klonované šteňatá. Jedno šteňa po 22 dňoch uhynulo, takže výsledkom pokusu je jediný klonovaný pes (na fotografii v strede). Účinnosť postupu bola menej ako 1 promile.

Ak to ide tak ťažko, prečo teda klonovať psa? Pre výskum klonovanie psov pravdepodobne veľký význam mať nebude. Psy, na rozdiel od myší, morčiat a potkanov, nie sú typickým experimentálnym modelom. Sú väčšie, vyžadujú viac priestoru, viac opatery, a napokon, zabiť potkana spôsobuje väčšine ľudí menšie výčitky a menšie problémy, ako zabiť psa. Niektoré laboratóriá používajú psy z bežných domácich chovov a nie z kontrolovaných špecializovaných veľkochovov, ktoré by o klonované, teda striktne geneticky identické zvieratá mohli mať záujem.

Že by lákalo skôr komerčné využitie? Solventní zákazníci, túžiaci po presnej kópii svojho psíka alebo mačičky, tu sú. Nemenovaní darcovia poskytli pred troma rokmi texaskej univerzite 3,7 milióna dolárov na projekt klonovania psa v nádeji na pokračovanie ich obľúbenej miešanky. Klonovaní psi i mačky naozaj vyzerajú presne tak ako ich predchodcovia. Správať sa však podobne nemusia, vrhla ich iná matka, dorastali v inom prostredí. A obzvlášť v prípade psa: naozaj by niekto chcel trápiť vyše sto feniek kvôli jedinému domácemu miláčikovi?

Ľuba Lacinová  viac od autora »
Vaše reakcie [41]