Posledných pár rokov trpím takou pomerne užitočnou úchylkou, za ktorú vlastne ani nenesiem zodpovednosť, začala s tým totiž moja sestra. Okrem nakupovania kuchárskych kníh vášnivo nahrávame programy o varení. Nie všetky samozrejme, vyberáme si. Moja sestra má stále náskok, pochopiteľne. Ja nechytám ani Spektrum, ani TV Paprika.
Začalo sa to Šéfkuchárom bez čapice (Naked chef, The Return of the Naked Chef) a v tom čase mladulinkým, ešte trocha neistým, chlapčensky šarmantným Angličanom. Varenie zabalené v lifestylovom balíku bolo veľkým osviežením oproti nenápaditému postávaniu pri sporáku. Prvé série vám dávali pocit, že nakúkate do kuchyne sympatického mladíka, ktorý rád a dobre varí, sprevádzali ste ho na nákupoch, organizovali párty pre priateľov, spoznávali jeho rodinu. Nadšenie z Jamieho Olivera začalo výrazne klesať spolu so stúpajúcim počtom jeho relácií (záznamy šou z turné po Británii, Oliver`s Twist, atď.) a rastúcim egom, hoci na pár vyskúšaných receptov nedám dopustiť. Kuracím karí alebo zemiakmi so salsou verde často obšťastňujem manžela a občas ohurujem návštevy. Ďalší Angličan Garry Rhodes (Cooking for Numbers) sa síce neprezentuje v lifestylovej relácii, zato varí sa podľa neho výborne. Šarmantne sa pohybuje po rozľahlej kuchyni, dôsledne vysvetlí postup kompletného menu, ktoré realizuje a vždy si utrie ruky do utierky, čo sa Oliverovi podarí tak jedenkrát zo sto. Škoda, že Rhodesa akosi vynechávajú televízne stanice. V archíve mám zatiaľ len štyri časti. Šou Austrálčana Billa Grangera (Bill`s Food) je pre mňa novinkou, zatiaľ som podľa neho nevarila a môžem skonštatovať len toľko, že má motivujúce recepty a anjelsky chutnú dcérku, ktorá sa rada motká pri varení. Formát je podobný tomu, ktorý poznáme z Kuchára bez čapice, len atmosféru prehrieva teplé južné slniečko. Čo sa týka žien, mám dve favoritky. A nie je nimi dvojica korpulentných dám (Two Fat Ladies), ktoré obiehajú na motorke svoju domovinu, aby tradičnej anglickej kuchyni dodali trocha chuti a šmrncu. Na konzervatívne pôsobiacu, upätú Angličanku Deliu Smithovú som si chvíľu zvykala a váhala, či ju nezmazať, nakoniec sa k nej však vraciam pomerne často a rada. Jej zimné a letné kolekcie receptov (Delia Smith`s Winter Collection, Delia Smith`s Summer Collection) sú zostavované koncepčne a obsahujú pár skutočne spoľahlivých chutných stálic. Strojenosť jej prejavu vám po čase prestane prekážať, možno sa vám dokonca začne zdať milá.
Najobľúbenejšími spomedzi všetkých mojich kuchárskych nahrávok sú tie s Nigellou Lawsonovou (Nigella bites). Občas si ich dokonca púšťam len tak, ako kulisu k rôznym činnostiam, ktoré zamestnávajú ruky a nechávajú voľné oko. Viem, znie to úchylne. Táto charizmatická sexy dáma s talianskymi predkami a dvoma roztomilými šarvancami, dcérou Cosimou a synom Brunom, vám urobí chuť na všetko, čo varí. A navyše vás presvedčí, že to zvládnete uvariť aj vy, s takou ľahkosťou sa obracia v kuchyni. Pár jej receptov sa už navždy stalo nezvratnou súčasťou nášho rodinného jedálnička. Dlho viedla kaša zo zeleného hrášku vymiešaná s kyslou smotanou, podávaná s narýchlo opečeným lososom posypaným opraženou slaninkou, ale s novou sériou (Forever Summer with Nigella) prišiel aj nový favorit - čokoládová penová torta so šľahačkou a malinami. Je vlastne jedným z mnohých vo svete existujúcich variantov Pavlovovej torty, ktorú vraj okolo roku 1930 vytvoril kuchár z austrálskeho Pertu. Alebo bol z Nového Zélandu, tieto dve krajiny sa dodnes dohadujú o prvenstvo. Nech už bol odkiaľkoľvek, z vaječných bielkov vyšľahal bezé, upiekol z neho sladký dezert plnený šľahačkou a čerstvým ovocím a pomenoval ho po ruskej baleríne Anne Pavlovovej. Dnes sa podáva v rôznych veľkostiach, so šľahačkou alebo zmrzlinou (prípadne oboma) a hlavne s čerstvým ovocím, najlepšie malinami, jahodami, čučoriedkami, prípadne zmesou bobuľového ovocia. Našla som aj varianty s tropickým ovocím a troškou alkoholu, ale na tie som chuť nedostala.
Milovníčka čokolády Nigella Lawsonová ponúkla na moju obrovskú radosť, radosť veľkej milovníčky čokolády, popri klasickej bielej verzii aj tmavú verziu penového pokušenia. Šesť bielkov vyšľaháte do peny, do ktorej postupne, za stáleho šľahania, pridávate 300 g toho najjemnejšieho kryštálového cukru, aký zoženiete. Potom prilejete jednu poriadne plnú lyžičku balzamikového octu, prisypete tri polievkové lyžice preosiateho kakaa a prihodíte 50 g kvalitnej horkej čokolády nasekanej nadrobno. Zľahka všetky ingredencie premiešavajte, až pokým vám nevznikne rovnomerne zafarbená hnedá hromada krémového snehu. Na plech si položíte papier na pečenie a po lyžiciach naň do kruhového tvaru prenesiete pripravené bezé. Vložíte tortu do rúry predhriatej na 180°C a vzápätí znížite teplotu na 150°C. Pečiete asi hodinu a 15 minút. Výsledok bude mať nápadnú podobnosť s nepodarkom. Torta bude nepravidelná, hrboľatá a popraskaná, možno aj nie príliš vysoká, zvrchu krehká a chrumkavá, zvnútra zľahka žuvačková. Nenechajte sa odradiť, presne to ste mali dosiahnuť. Po vychladnutí ju nakrájajte a podávajte prikrytú šľahačkou a obsypanú riadnou dávkou malín. Ak ste maškrtní ešte o trocha viac, pridajte si na tanier kopček vanilkovej zmrzliny. Je to naozaj hriešne dobré.
Michaela Malíčková viac od autora »Vaše reakcie [2]
Rokfort plný tínejdžerov a smrťožrútov
Sex s Tanukim len raz
Rozprávky bratov Grimmovcov radšej po starom, čitateľsky
Príjemná spomienka na veľmi nepríjemné časy
Vidiečanom ťažko a pomaly