Francúzsky náhubok

Keď sa v roku 1998 postavili dve tretiny Slovákov proti Mečiarovi, bola za tým túžba byť normálnou krajinou a začleniť sa do Európskej únie. Mečiar tu zavádzal poloautoritatívny režim, zmiešaný s akýmsi mafiánsko-korporatívnym ekonomickým modelom a celú krajinu nasmeroval na promoskovský kurz. Dnes je však legitímne klásť si otázku, či sme vtedy urobili dobrý kšeft. Ani Mečiar totiž nedokázal vytvoriť taký potenciál pre postupné zruinovanie našej ekonomiky, ako sa to raz možno podarí EÚ s jej erupciou normatívnych regulácií každej oblasti života. A ani Lexova SIS nemala taký potenciál obrať nás o osobnú slobodu ako rôzne trendy, ktoré dnes prichádzajú zo západnej Európy.

Pred dvomi týždňami schválil Európsky parlament rezolúciu (hlasovala za ňu o. i. aj Monika Beňová, Edit Bauerová, či poslanec SDKÚ, Gaľa), v ktorej členské štáty žiadal exemplárne trestať verbálne útoky na homosexuálov. Kam toto úsilie smeruje, sme minulý týždeň mohli vidieť vo Francúzsku.

Homosexuáli – chránený živočíšny druh?
Christian Vanneste, poslanec francúzskeho národného zhromaždenia za vládnu stranu UMP, bol odsúdený na zaplatenie 3000 eur pokuty za slová, ktoré predniesol na pôde parlamentu a ktoré neskôr zopakoval v novinách. Čo vlastne Vanneste povedal? Pri prerokovávaní „antihomofóbneho zákona“ minulý rok vyhlásil, že „homosexuálne správanie ohrozuje prežitie ľudstva“ a že „heterosexualita je morálne nadradená homosexualite“. Po škandalóznom odsúdení švédskeho kňaza Akeho Greena je tu teda ďalší odsúdený „homofób“.

Za tieto „šokujúce“ konštatovania, pod ktoré by sa pokojne podpísala veľká časť Slovákov, poľský premiér, ale aj pápež, môžete byť v krajine galského kohúta trestne stíhaní. Pritom treba rozlišovať, a tak to zdôraznil aj Vanneste vo svojej obhajobe, medzi homosexuálmi (ktorí si, samozrejme, zaslúžia rovnaký rešpekt ako všetci ľudia), homosexuálnym správaním (ktoré niekto môže považovať za nechutné, ale nemalo by byť zakazované, ak ho dobrovoľne praktizujú dospelí ľudia) a medzi ideológiou „homosexualizmu“, ktorá dnes obchádza Európu. A klepe už na dvere aj u nás!

Homosexualizmus a homosexuáli z povolania
Ešte raz: nemám problém s homosexuálmi, koniec koncov, o ich sexuálnych preferenciách nemusím ani nič tušiť. Ako konzervatívec verím v dôsledné oddelenie vecí verejných (ktoré sú predmetom politiky) od vecí súkromných, do ktorých nikomu nič nie je. Problémom sú však nositelia ideológie „homosexualizmu“ – rôzni „homosexuáli z povolania“, ktorí si urobili živnosť zo svojej sexuálnej orientácie. Práve oni, samozvaní reprezentanti v rôznych združeniach, vyrábajú z homosexuálov nesvojprávnych a neustále utláčaných ľudí. Ak by sa zo (maskulínnou spoločnosťou utláčaného) zakomplexovaného homosexuála stalo nedajbože sebavedomé samostatné indivíduum, ktoré sa nepotrebuje definovať cez svoje sexuálne preferencie, celý aktivistický boj by stratil zmysel.

Ako vzniklo toto hnutie, ktoré nám dnes chce nasadiť na ústa náhubok? Keď sa v 60. rokoch dekriminalizovalo homosexuálne správanie, získali títo ľudia možnosť legálne sa združovať. Vznikli homosexuálne spolky, ktoré začali bojovať proti skutočným, ale i domnelým oblastiam diskriminácie. Často však skôr za štátne privilégiá a zvýhodnenia pre svojich ľudí. Tam, kde parlamenty na ich nátlak schválili registrované partnerstvá, najlepšie aj s právom adoptovať si deti, si „homosexuáli z povolania“ okamžite našli náhradnú agendu. Bojujú napr. za kvóty pre homosexuálov v zamestnaní alebo za zákaz kníh, kde nie je homosexualita vykresľovaná pozitívne. A to všetko aj napriek problematickej legitimite týchto nikým nevolených aktivistických skupín. Práve túto otáznu legitimitu treba podčiarknuť, lebo homo-spolky, ktoré nikto nevolil, dosiahli odsúdenie voleného politika za názor, ktorý reprezentuje aj jeho voličov. Inými slovami, ako „nenávistný prejav“ (hate speech) sa tu definuje niečo, čo je proste len názor, s ktorým niekto nesúhlasí.

Že motivácia „homosexuálov z povolania“ je iná, než tvrdia, nasvedčuje aj Vannesteho rozsudok. Okrem 3000 eur pokuty musí zaplatiť po ďalších 3000 eur pre každú z troch homosexuálnych organizácií, čo ho pohnali pred súd.

Inakosť je zárukou, že nejaká diskriminácia sa vždy nájde
Boj proti diskriminácii je výnosný a navyše nevyčerpateľný prameň peňazí. Oni to nikdy nepriznajú, ale logika všetkých profesionálnych bojovníkov proti diskriminácii je rovnaká, či už bojujú za sexuálne menšiny, utláčané ženy, alebo neprispôsobivých farebných. Z inakosti objektov ich ochrany totiž vyplýva, že vždy tu bude nejaký problém, nejaký ďalší zdroj diskriminácie, ktorý podľa nich bude musieť riešiť štát za peniaze daňových poplatníkov.

Keby Vannesteho prípad nebol smutný, bol by až smiešny. „Ružoví Flámi“, jedno z homosexuálnych združení, čo ho žalovalo, vyzvalo ministra vnútra, Nicolasa Sarkozyho, aby Vannesteho vyhodil z UMP. Poslanec vraj zneužíva slobodu slova na urážanie znevýhodnených menšín. Ešte zábavnejšie sú tvrdenia ďalšieho homo-združenia „Act Up-Paris“:
„Je to normálne, keď poslanci a starostovia tvrdia, že sme nebezpeční pre deti, ktoré vychovávame? Je to normálne, keď dnes si aj justícia začína uvedomovať nebezpečenstvo, ktoré homofóbia predstavuje pre spoločnosť, že zvolení politici hovoria tieto veci?“

Je to normálne? Nemali by sme preventívne dať všetci naše deti na prevýchovu homosexuálnym párom? Veď dnes sa aj tak razí klišé o „osvietených homosexuálnych rodičoch“, ktorí svoje dieťa vychovávajú oslobodené od tmárstva a predsudkov. A na strane druhej o „bigotných katolíckych rodinách“, kde otec-alkoholik bije svoju nesvojprávnu ženu a myseľ dieťaťa zväzuje okovami náboženského predsudku. Tvrdiť, že kresťanské rodiny sú práve takéto, je ako tvrdiť, že Adams Family sú reprezentatívnou americkou rodinkou.

Verejná debata alebo „small talk“?
Má sloboda slova slúžiť len na vyslovovanie ohľaduplných, jemných a neurážlivých prejavov? To rozhodne nie! Náhubkové zákony, ako tie vo Francúzsku, premieňajú verejnú debatu, toto pulzujúce trhovisko názorov a myšlienok, na priestor banálnych drístov o počasí. Ako môže demokracia uchopiť svoje problémy, keď je zakázané o nich hovoriť? Opäť musím povedať, že vďaka Bohu, že žijem na Slovensku. Vo Francúzsku by som zrejme už sedel. A aj za iné verbálne delikty, nielen proti homosexuálom!

Christian Vanneste sa chystá napadnúť rozhodnutie súdu. Podanie opravného prostriedku chce odôvodniť porušením oddelenia zákonodarnej a súdnej moci, keď bol vlastne odsúdený za výroky, vyslovené v parlamente, ktoré len neskôr zopakoval pre tlač. Možno by mal Vanneste podať radšej žiadosť o politický azyl v Spojených štátoch. Tam zaručuje slobodu slova prvý dodatok k ústave. No a diskrimináciu homosexuálov môže francúzske národné zhromaždenie s definitívnou platnosťou odstrániť až vtedy, keď uzákoní, že osoby rovnakého pohlavia môžu spolu splodiť dieťa.