Keď som pred pár dňami obrátila list nástenného kalendára na marec, pri jeho poslednej nedeli som si všimla poznámku, že hodinky si treba preštelovať o jednu hodinu dopredu. Potešilo ma to, hoci tak prídem o kúsok spánku medzi „stratenou“ druhou a treťou hodinou v noci. Predsa len, po zimnej temnote mrazivých rán a včasných večerov o štvrtej sa tých šesťdesiatich minút rada vzdám a vychutnám si čoraz dlhšie a svetlejšie dni. Aj keď za štandardný sa považuje zimný čas, viac mi vyhovuje letný, so všetkým, čo k tomu patrí.
Nie sme prvou (a asi ani poslednou) generáciou, ktorej biorytmus je ťažko skúšaný posunom času, no hodinky si ľudia neposúvali ani zďaleka tak pravidelne ako dnes. Aspoň na Slovensku súčasné pravidlá platia nariadením vlády z roku 2001 do roku 2006, takže existuje istá šanca, že sa čoskoro dočkáme nejakých časových inovácií.
Ako to už vo svete chodí, aj letný čas bol pôvodne navrhnutý z ekonomických dôvodov. Nevyužité denné svetlo vŕtalo v hlave koncom 18. storočia Benjaminovi Franklinovi, ale až začiatkom 20. storočia londýnsky staviteľ William Willett seriózne navrhoval posuny času o 20 minút dopredu každú aprílovú nedeľu a rovnako pridané dvadsaťminútovky odstrániť v septembri. Keby sa jeho myšlienka uchytila, možno by to pre nás bolo šetrnejšie. Zatiaľ to vyzerá tak, že posuny sú šetrné najmä pre ekonomiky krajín, ktoré ich prijali za svoje.
Výskumy si však protirečia: jedna strana tvrdí, že ročne sa takýmto spôsobom ušetrí niekoľko málo percent energie, druhá zas, že striedanie časov spôsobuje výpadky ľudí z prirodzeného rytmu. Tým pádom sa ťažšie koncentrujeme a podávame slabšie výkony v práci. Ale priznajme si: oveľa ťažie sa sústredíme na prácu pre úplne iné faktory, než je prekliknutie medzi zimným a letným časom. Meteorológovia tiež poukazujú na fakt, že letné rána sú vďaka posunu dlhšie chladné a okrem toho na spotrebu energie viac ako posun času vplývajú mračná a prehánky. Nehovoriac o tom, že za vlahých a najmä svetlých letných večerov pri posedávaní na terasách podnikov spálime nemálo energie.
Ja si práveže tie chladnejšie letné rána, ktoré neľútostne prevalcuje poludňajšia páľava, patrične vychutnám a západ slnka s drinkom v ruke tiež.
Môže sa to vyvinúť všelijako, zatiaľ sa teším aj na ten formálny posun. Jar pre mňa okrem kvitnúcich stromov a alergie na ne, čerstvej dusičnanovej zeleniny a snežienok stelesňuje aj obradné posotenie ručičiek na hodinkách. Príjemné chvíle počas posunutej rannej či večernej hodiny s oficiálnym časom až tak nesúvisia, ide predsa o naše vnútorné nastavenie. Ručičky, ktoré sa pomaly, ale o to presnejšie dokola presúvajú v každom z nás, si môžeme nastaviť, ako chceme.
Ďalšie články z pondelka 6. marca 2006
Elena Akácsová: Najprv konzum, potom sex, teraz dobročinnosť
Ľuboš Vodička: O najstaršom verejnom parku, teraz v ohrození
Peter Pišťanek: Koncentrák zo stavebnice Lego
Barbora Tinková viac od autora »
Vaše reakcie [6]