Aká koalícia?

V okamihu, keď čítate tento text, je už možno o všetkom rozhodnuté. Vládna koalícia je zostavená a vy ste si medzi vybavovaním politického azylu na americkej ambasáde a balením kufrov našli ešte poslednú chvíľku, aby ste zaželali svojim priateľom na T-Station dobrú noc.
V momente, keď toto píšem, však ešte zatiaľ nič s definitívnou platnosťou jasné nie je. No na druhej strane, od volieb uplynul už dosť dlhý čas na malú analýzu.

Akú vládu si želá Smer?
Ak chceme hádať, aká koalícia nakoniec na Slovensku vznikne, musíme sa vcítiť do predstaviteľov jednotlivých strán. Čo chce napr. Róbert Fico? Zdá sa, že z predvolebných hesiel „rušenia reforiem“ a „budovania sociálneho štátu“ zostalo len torzo v podobe zníženej sadzby DPH a zrušenia dvadsaťkorunových poplatkov u lekára. Ak by bol toto program Smeru na nasledujúce štyri roky, môžeme si vydýchnuť a zrušiť rezerváciu leteniek.

Je tu však niekoľko háčikov. Asi najväčším sú Ficovi voliči. Na Slovensku je priveľa ľudí, ktorí si myslia, že úlohou štátu a politikov je nadháňať pečené holuby tak, aby im vleteli priamo do úst a predtým ich ešte aj predžuť. Títo ľudia volili najmä Smer, ale dosť ich nájdeme aj medzi voličmi HZDS a SNS.
Títo ľudia, v politickom žargóne označovaní aj ako „bežní ľudia“, „jednoduchí ľudia“, „priemerní ľudia“, prípadne „obyčajní ľudia“, sa začnú od Fica odvracať hneď, ako sa ukáže, že ani on tie pečené holuby nezariadi, tobôž aby ich niekomu predžul. A ak taký volič neuvidí týždeň po zostavení „sociálne spravodlivej vlády“ pred domom krčah piva, začne hľadať ďalšieho spasiteľa, čo ho vytrhne z biedy.

Fico sa tak veľmi ľahko môže stať obeťou vlastného predvolebného populizmu, a preto by pre neho bolo najideálnejšie mať koalície dve. Jednu vo vláde, spolu s SMK a KDH, ktorú by mohol ukazovať svetu a občas sa na ňu vyhovoriť pred voličmi. A jednu v parlamente, s ad hoc podporou od SNS a HZDS, ktorá by mu schválila čokoľvek. Tento „paroubkovský“ model fungoval posledné mesiace v Českej republike. Vo vláde sedeli spolu s ČSSD lidovci a unionisti, ale v parlamente hlasovala spoločne koalícia socialistov a KSČM.
Preto uzavretie formálnej koalície s KDH a SMK je primárnym Ficovým záujmom. Lenže do toho vstupujú záujmy ďalších strán.

Čo chcú SDKÚ a HZDS?
Je to len vypočítavosť, alebo naozaj zostala Dzurindova strana zaskočená vlastným výsledkom? SDKÚ sa pri súčasných rokovaniach drží v pozadí. Prenecháva iniciatívu Ficovi a číha ako dravec na každú potenciálnu chybu. Koalícia Smer-SMK-KDH by mohla byť pre SDKÚ výhodná. Strana by sa stala definitívnym hegemónom pravicového spektra a so svojimi mandátmi by mohla pohodlne kritizovať vládu. Druhou stranou mince sú fleky straníckych nominantov v štátnej správe a práve to by mohla byť dodatočná motivácia pre snahu zostať pri moci za každú cenu. Aj za cenu koalície so skroteným a pragmatickým Smerom.

Koalícia troch pravicových strán s HZDS je nemysliteľná, pokiaľ na čele hnutia stojí nehynúci, i keď dnes už značne opotrebovaný Mečiar. A ani zďaleka to nie je len o odpore kresťanských demokratov. Bezprostredne po voľbách síce Veteška vysielal nejaké tiché signály smerom k pravici a možno s Dzurindovou podporou pripravoval aj menší palácový prevrat. No Mečiar to ako inštinktívny politik vycítil a namiesto obvyklého výletu za medveďmi vstúpil in medias res, odobral Veteškovi a Mikušovi iniciatívu a na tlačovke so Smerom, krotký ako baránok, akceptoval akékoľvek požiadavky Smeru.
Mečiarovým záujmom je teda koalícia so Smerom. Ísť s pravicovými stranami by pre hnutie bolo samovraždou. Mečiar vie, kam zmizlo jeho dvadsať percent. Prešli k Slotovi a Ficovi. A len tam si ich môže vziať naspäť.

Čo chcú Slota a Bugár?
SNS je ďalší víťaz volieb. Je to strana, ktorá škodí národným záujmom Slovenska, ktorej predstavitelia nevedia ovládať ani vlastné fyziologické potreby a našu krajinu navonok len blamujú. Slota by určite chcel ísť do vlády a rozšíriť ako minister vnútra žilinskú slotalitu na celé územie Slovenska. Ak by sa skutočne ministrom stal, zrejme by sa do policajného zboru mohli vrátiť všetci tí policajti, ktorých Palko vyhodil, lebo jazdili pod vplyvom alkoholu.
Slota však zrejme vo vláde nebude a ak by náhodou bol, tak to je skutočne dôvod na emigráciu. SNS má nateraz politické prežitie zaistené. Slovenský nacionalizmus je nesmrteľný, existovať totiž bude, pokiaľ na Slovensku budú nejakí Maďari. Tu je zaujímavé, že aj mnohí znechutení voliči maďarskej národnosti išli napokon voliť SMK, lebo boli zhrození nad žilinským tankistom.

Každopádne, ak by si Fico zobral nacionalistov priamo do vlády, Tony Blair a ďalší súdruhovia zo Socialistickej internacionály by ho asi prehli cez koleno. To si radšej vezme Bélu Bugára. Aj súčasné pozvanie pre SNS, HZDS a SMK je dôkazom teórie uvedenej na začiatku. Fico chce mať koalíciu s kresťanskými demokratmi a SMK, ale Hrušovského k tomu dotlačí zrejme len hrozbou vzniku trojspolku Fico-Mečiar-Slota.
Aj keď mnohí analytici ním strašia, takýto trojblok nehrozí. Všetci traja protagonisti doterajšej opozície sú totiž veľkí „machovia“, traja kohúti, ktorí sa začnú biť, len čo sa ocitnú na spoločnom smetisku.

KDH – osudová voľba
Je zaujímavé sledovať povolebné internetové diskusie. Asi najväčším fackovacím panákom je KDH. Fackujú ho za to, že chcú ísť so Smerom aj nechcú, za to, že nechcú ísť s Mečiarom, aj keď Mečiar s pravicou ísť nechce, atď.
Keď KDH oznámilo, že chce odísť do opozície, zase bolo kritizované, že je nezodpovedné a nerozhodné a médiá už-už predpovedajú rozklad tejto najstaršej a najstabilnejšej ponovembrovej politickej strany. Hoci štruktúram sa do opozície ísť nechce, štyri roky pauzy by KDH náramne prospeli na profiláciu. Pavol Hrušovský by tiež mal zvážiť zotrvanie vo funkcii a prenechať predsedníctvo radšej Vladimírovi Palkovi.
I keď voliči SDKÚ by radi vo funkcii predsedu videli Daniela Lipšica, jeho kandidatúra je nerealistická. Lipšic je v KDH len niekoľko rokov a toto hnutie nikdy nepostaví na svoje čelo niekoho, kto ho nebudoval od základov. KDH sa musí profilovať aj programovo. Ale nie ako druhá SDKÚ. Nepotrebujeme ďalšiu liberálnu (i keď klasicky liberálnu) stranu. Potrebujeme skôr poriadnu konzervatívnu stranu.

O čo sa dnes hrá
Ak si napokon dáme dohromady ciele jednotlivých strán, najpravdepodobnejším variantom napokon môže byť veľká koalícia alebo opozičná zmluva medzi Smerom a SDKÚ. Dzurindova strana by dokázala lepšie udržať Fica na reťazi ako marginálne SMK a KDH. Takáto zostava by zabezpečila kontinuitu dovnútra a akceptáciu navonok.
Fico by sa mohol pred svojimi voličmi zase vyhovárať, že nemohol „budovať sociálny štát“ kvôli svojmu partnerovi. Dzurinda by zase povedal, že sa obetoval za vlasť. Jeho voliči, ktorí by KDH do krvi za takúto dohodu nenávideli, by Dzurindu za to isté chválili ako rozumného štátnika. Navyše, aj keby sme mali čisto pravicovú zostavu, žiadne veľké reformy už plánované nie sú. Takže SDKÚ ani veľmi nemusí zľavovať zo svojho programu.

Na zostavu Smer-SDKÚ som stavil fľašu Chivas Regal. Fico síce chce mať koalíciu hotovú do konca júna, no nikto nehovorí, že nejde len o prvé kolo vyjednávaní. Teoreticky sa vláda môže zostavovať celé leto. A na jeho konci, keď sa bude voličom, sťaby divákom tohto kabaretu zdať, že rokovania sú bezvýchodiskové, podajú si Fico a Dzurinda ruky, aby zvestovali národu, že spoločne zachránili Slovensko. 

Ďalšie články zo stredy 28. júna 2006
Rado Ondřejíček: 
Lukáš Krivošík  viac od autora »
Vaše reakcie [59]