Pred voľbami

Dvakrát Paroubek a jeho lacné slovenské imitácie
V sobotu sú parlamentné voľby, hoci podľa intenzity kampane sa to vôbec nezdá. Stane sa Fico premiérom? Zostane pri moci pravica? Dostaneme hybridnú ľavo-pravú vládu, alebo ešte hybridnejšiu zostavu Smer - HZDS - SNS? Po tom, ako pravica utrpela Pyrrhovo víťazstvo v českých parlamentných voľbách, bije slovenská nacionálno-socialistická opozícia na poplach.
V Žiline sa na spoločnej tlačovke stretli Slota s Ficom a oznámili, že sa obávajú sfalšovania volieb. Predsedovia Smeru a SNS sa tak rozhodli kráčať v šľapajach vreckového českého Napoleona, ktorý minulý týždeň utrpel svoje politické waterloo. Nejedného Čecha pri Paroubkovom ráznom televíznom vystúpení ovanul duch Staromestského námestia z februára 1948. Viacerí publicisti to okomentovali tým, že konečne už aj Česi majú svojho Mečiara.

Diskreditačnú kampaň proti osobe predsedníčky avizuje Slobodné fórum. Teatrálne vystúpenie s manželom a nepriestrelnou vestou je pre zmenu inšpiráciou z vystúpenia Jiřího Paroubka tesne pred voľbami. Keďže z odtajneného policajného spisu nepriamo vyplývalo, že Paroubek možno zneužíva mladistvú dcéru svojho priateľa, jeho žena prečítala z papiera vyhlásenie o solidarite so svojím manželom. Bolo to rozhodne presvedčivejšie než Martináková.
V internetových debatách sa skratka SF často interpretuje ako „Slepačia farma“. A keď si človek vezme otrasy, ktoré sa v poslednom čase v tejto strane udiali, vrátane návrhu vlastného člena na zrušenie SF, zdá sa, že toto označenie naozaj sedí. Ale hlavne, že: „Ide nám o hodnoty.“

Póly slovenskej politiky
Hoci opozícia sa inšpiruje Paroubkovými vystúpeniami a na pomoc si sem vodí ľudí ako Miloš Zeman, automatické prenášanie českých volebných receptov do slovenských pomerov nemusí fungovať. Česká a slovenská politická scéna sa od seba radikálne odlišujú. V ČR existuje jeden dominantný zlom, ktorý rozdeľuje politickú scénu na veľkú občiansko-konzervatívnu a veľkú sociálno-demokratickú stranu. Voči ODS a ČSSD sa vyprofiloval ešte politický stred tvorený lidovcami a amorfnými sociálnymi liberálmi, ktorí sa raz vynoria ako Únia slobody, raz ako Zelení, avšak vždy v zásade hlásajú akúsi nepolitickú politiku a alternatívne (zväčša viac či menej utopické) tretie cesty. V minulosti bol reprezentantom tohto prúdu aj Václav Havel.

Na Slovensku tých pólov existuje podstatne viac. Dominantný ekonomicko-sociálny stret reprezentujú SDKÚ na jednej strane – a Smer s KSS na strane druhej. No popri ňom je v našej politike ešte zreteľný konflikt etnický (SNS verzus SMK) a kultúrno-etický (KDH verzus istá skupina voličov, ktorá by sa dala označiť za „bigotných sekularistov“). Fenoménom slovenskej politickej scény je aj akýsi populizmus stredu, reprezentovaný najmä HZDS aj s jeho opotrebovaným predsedom a marketingové strany na jedno použitie (SOP, ANO, SF).
Niekto to môže nazvať nezrelosťou slovenskej politickej scény, ale na druhej strane je naše politické spektrum oveľa pestrejšie než to české. Slovenská spoločnosť stále kvasí, stále sa vyvíja a je fascinujúce sledovať, kde sa to až skončí.

Počuť trávu rásť
Minulotýždňové rozhodnutie prezidenta Gašparoviča nevymenovať Miklošovho nominanta Tvarožku do bankovej rady NBS a reči o tom, že reformy zatiaľ nepriniesli pozitívne dôsledky, nasvedčujú, odkiaľ vietor fúka. Ivan Gašparovič sa zrejme po voľbách chystá kryť Smer a jeho predsedu z prezidentského paláca.
Podľa prezidenta mala pravicová koalícia hľadať konsenzus na reformách aj s opozíciou. Všetci svorne za spoločným cieľom – znie to pekne, skoro ako na prvomájovej manifestácii. Lenže ako sa „dohodnúť“ na nevyhnutných zmenách so stranami ako Smer. Teda takými, ktoré majú úplne iracionálny program, založený na negovaní všetkého a sľubovaní nemožného.

Znepokojenie vyvolávajú aj vyjadrenia iných politikov. V Krajcerovom politickom kabarete Ján Slota vyhlásil, že ak po znížení DPH obchodníci neznížia ceny, tak ich k tomu donúti svojou autoritou štát. SNS zrejme ráta so zavedením nejakej štátnej cenovej regulácie, čo je de facto návrat pred liberalizáciu cien z roku 1991 a koniec trhovej ekonomiky. Zdá sa, že predstavitelia SNS ani nevedia, čo ľahkovážne vypúšťajú z úst. Boľševickejší ekonomický program ako Slota má asi už len KSS.

Zdá sa, že nad slovenskou ekonomikou sa vznášajú zlovestné mraky. Život je plný paradoxov a hospodárska politika, ktorú avizuje Smer, je tak úžasne pomýlená, že asi najviac poškodí práve tých menej zarábajúcich – teda jeho vlastných voličov. Zaujímavé je aj Ficovo vyhlásenie, podľa ktorého 300 tisíc Slovákov opustilo krajinu zo sociálnych dôvodov. Nuž, každý z nás pozná ľudí, ktorí odišli do cudziny a je jasné, že tie dôvody sú výsostne individuálne. A to ešte nehovoriac, že to číslo je úplne vycucané z prsta. V poslednom čase však počúvam stále viac od svojich známych, často dobre zarábajúcich šikovných mladých ľudí, že emigrujú, ak sa Fico stane premiérom a začne im v mene „solidarity“ siahať na majetok.

Proletársky internacionalizmus
Hoci sa Smer snaží vzbudiť dojem strany, ktorá obhajuje národné záujmy, v skutočnosti je to protislovenská strana. Keď sa začala invázia v Iraku, Smer vo svojich straníckych dokumentoch vyhlásil, že ak sa dostane k moci, naša zahraničná politika sa bude riadiť predstavami Nemecka a Francúzska. Postoje francúzskej zahraničnej politiky sú cynické a egoistické. Orientovať sa podľa tohto národa je v rozpore s najvážnejšími záujmami Slovenskej republiky. 
No asi najviac sa proletársky internacionalizmus v politike Smeru prejavuje v otázke daní. Je verejným tajomstvom, že Róbert Fico od svojich súdruhov v Socialistickej internacionále dostal pokyn roztrhať rovnú daň na franforce. Kým existujú krajiny ako Slovensko alebo Estónsko, teda krajiny s rovnou daňou, ktorá dokázateľne prináša úžitok, západoeurópske sociálne štáty sa nemôžu cítiť bezpečne. Ak by Fico zrušil rovnú daň, západoeurópski socialisti môžu Slovensko svojim voličom prezentovať ako príklad štátu, kde „neoliberálny experiment“ nevyšiel a krajina sa vrátila k progresívnemu zdaňovaniu.

Prečo voliť pravicu
Mnohí ľudia chcú voliť Smer, lebo súčasná garnitúra sa im zdá skorumpovaná. Vraj treba občas nahradiť jednu mafiu druhou. Keď to počujem, napadá mi paralela s istým staručkým sedliakom, ktorého nahovárajú, aby sa nechal odvšivaviť. Starček to odmietne. Jeho vši sú už spokojné a nacicané. Keby sa ich teraz zbavil, ihneď by prišli ďalšie, lačné a nenacicané, ktoré by ho opäť len dohrýzli.
Aj keď má Slovensko veľa problémov, základný kurz krajiny je nastavený správne. Kto niečo robí, robí zároveň aj chyby. Zázraky sa nedajú robiť zo dňa na deň a skôr, než niekto začne zavádzať „švédsky model“, musíme mať v ekonomike naakumulované peniaze, aby sme si vôbec nejaký model mohli dovoliť.

Veľká Británia bola na konci 70. rokov na pokraji ťažkej hospodárskej krízy. Potom sa jej na 16 rokov chytili konzervatívci, ktorí túto ostrovnú krajinu premenili na nepoznanie. Ich odkaz bol taký presvedčivý, že ani dve nadväzujúce vlády labouristov nezmenili dramaticky hospodársku politiku. Slovensko

Lukáš Krivošík  viac od autora »
Vaše reakcie [30]