Muži na pokraji sebazničenia

Zaprisahala som sa, že niekoľko najbližších mesiacov už ani neškrtnem na genderové témy, aby som sa vyhla čítaniu reakcií, že mám nejaké zásadné problémy so svojím pohlavím a mužmi, a že tento magazín je stále viac feministický, nech už si pod tým anonymní kritici predstavujú čokoľvek od feminizácie po fekalizáciu. Ale kašlem na to. Nedá mi totiž nespomenúť ešte jednu kúzelnú myšlienku, ktorú som nedávno vyčítala práve u feministiek a ktorú som si aj hneď overila v praxi.

Začnem zoširoka od pávieho chvosta a testosterónu. Páví chvost je asi najprefláknutejším príkladom fungovania prirodzeného výberu. Čím väčší chvost páví samec má, tým je pre samičku žiadanejší. Ani nie tak preto, že by bola samička fascinovaná jeho krásou a hypnotizovaná počtom ôk v ňom, ale preto, že páví chvost je hendikep. Okrem toho, že na ňom okamžite vidno momentálny zdravotný stav, veľkosťou chvosta dáva samec najavo, že aj s takým veľkým hendikepom je ešte stále schopný ujsť pred predátorom či bojovať so súperom. Samčekovia musia teda žiť s hypertrofovaným hendikepom na hranici sebazničenia, lebo len tak môžu dokazovať, že sú tí najzdatnejší, čo prežijú aj najväčšie záťaže.

U ľudí, teda u mužov, je pávím chvostom testosterón. Látka, ktorá robí muža mužom, spôsobuje zdatnosť a plodnosť a utvára vonkajšie znaky mužnosti, ktoré ženy priťahujú: široké ramená, mohutnú svalovú hmotu, fúzy a ochlpenie. Čím viac testosterónu, tým príťažlivejší a  žiadanejší muž. Ale vysoká hladina testosterónu zároveň extrémne zaťažuje imunitný systém. Takže muž balansuje medzi maximálnym únosným množstvom testosterónu na reklamu pre vlastné gény a zároveň zachovaním akej-takej obranyschopnosti, aby nezomrel pri prvom prechladnutí.

Aj o zdatnosti muža najspoľahlivejšie svedčí jeho schopnosť o vlások prežiť mimoriadne záťaže. To mužov núti jazdiť dvestokilometrovou rýchlosťou po okresných cestách, rútiť sa šusom dole zjazdovkou, liezť na kopce s riedkym vzduchom a pristávať na Mesiaci. Tí, čo nemajú na rakety a rýchle autá, riskujú všednejším a dostupnejším spôsobom: napríklad lejú do seba jedno poldeci za druhým a fajčia jednu od druhej. Ak teda vidíte pri barovom pulte ledva stojaceho chlapíka so zakaleným pohľadom, tvrdohlavo do seba obracajúceho poldecáky, je to, ako keby vykrikoval: Pozrite, baby, čo všetko vydržím a ešte stále nespadnem! Moje gény sú najzdatnejšie! A má pravdu, neklame, lebo keď to fakt vydrží a neskolabuje, tak má skutočne dobrú telesnú konštitúciu. Sebazničujúce stratégie sú podľa vedcov úprimné signály, ktoré sa dajú len ťažko obabrať.

Vo chvíli, ako som dočítala až sem, zazvonili pri bráne moji kamaráti a odviezli ma na festival. A tam som potom na každom kroku narážala na nejakého rozjareného propagátora jeho úspešných génov. Pri pohľade na niektorých som len veľmi ťažko chápala, čo na tomto sebazničujúcom správaní môže byť pre ženy príťažlivé.

Ale potom som sa z festivalu vrátila domov, dočítala kapitolu, a tak som sa dozvedela, že nemálo živočíšnych druhov vymrelo pre toto „sexuálne“ prešľachtenie. Tiger šabľozubý mal také tesáky, že už nebol schopný uloviť žiadnu korisť, a los obrovský sa svojím impozantným parožím toľko zaplietal do vetví stromov, až vyhynul. Ako je u dobrých feministických autoriek zvykom, i za týmto druhovým zlyhaním treba hľadať ženu, v tomto prípade za ich zlým odhadom situácie. Žena sa totiž môže nechať na prvý pohľad očariť veľkým mužským hendikepom, ale hneď na druhý pohľad musí domyslieť, či je schopný s takým hendikepom skutočne aj prežiť.

Ďalšie články z pondelka 7. augusta 2006
Dušan Mikušovič: Suverén v maloobchode
Peter Pišťanek: Bolek Polívka sa bojí mučenia
Rado Ondřejíček: Mladá, drzá, zábavná – a to je všetko
Rasťo Salay: Banskú Štiavnicu onedlho zasiahnu 4 živly!