Mladá, drzá, zábavná - a to je všetko

Lily Allenová je nová generácia. I keď dcéra v Anglicku slávnych rodičov, dávala svoje demá najskôr na vlastný blog a to samo osebe stačilo, aby sa jej meno rozšírilo medzi ľuďmi a nahrávky do éteru renomovaného BBC Radio 1. Minulý rok podpísala zmluvu s EMI a nedávno vyšiel debutový album Allright, Still. Najzaujímavejšie na tom je, že Lily nie je nová senzácia alternatívnej hudby, kde by sa podobná cesta k úspechu zdala o niečo pravdepodobnejšou. Lily Allen je čistý pop bez hudobno-výchovných ambícií. Nič viac, len chuť zabaviť svojich poslucháčov a necítiť sa pri tom hlúpo. Nuž, bude niečo na tej anglickej klíme, lebo keď sa niekto rozhodne robiť čistý pop u nás, vylezie z toho v lepšom prípade Koščová. A keď niekto robí čistý pop u nás dobre, ako to robili Seven Days To Winter, hneď je z toho alternatíva.

Pamätám si, ako sme kedysi v inZine mali s kolegom Jarom Ridzoňom radosť z prvých singlov Sugarbabes. Tiež žiadna veľká hudba, jednoduché, dobre naaranžované melódie a texty radšej ani nepomínať. Ale malo to gule. A Lily Allen ich má dvojnásobné! Možno preto, že si to celé skladá a píše sama, možno preto, že od detstva vyrastala obklopená najrôznejšou hudbou a sčasti hádam aj preto, že má talent.

Spieva o hlúpostiach: ako sa vysmiať bývalému frajerovi (aktuálny rádiový singel Smile), ako sa zbaviť dotieravých sedlákov v bare, ako je na prd, keď ťa chlapec nechá a tak ďalej, ale hádam by človek neočakával, že -násťročná drzá šťanda bude spievať o existenciálnej kríze vlastnej identity. Okrem toho, v tých textoch je nadhľad toho druhu, akým onehdy prerazil Mike Skinner alias The Streets. Ale nie o textoch to je, keď si človek v lete chce púšťať hudbu z túžby po zábave. Je to najmä pre hudbu samotnú a Lily toho nasala a na albume strávila kopu. Dajme tomu, že od Happy Mondays, cez Madness a Groove Armadu, až niekam k Royksöpp, respektíve k najlepším veciam Spice Girls, ak sa na to pozrieme z druhej strany. Dalo by sa to nazvať „moderným zvukom“, lenže samotné toto spojenie bolo medzičasom sprofanované všelijakými Black Eyed Peas a Natashami Bedingfieldovými, ktorým teda Lily dáva na frak, i keď v princípe až tak ďaleko od seba nemajú.

Rozhodne netvrdím, že Allright, Still je niečo, čo budem dávať ešte aj o rok, to veru nie, takú životnosť nemá len tak hocikto. Lily Allen ani nie je nový Fatboy Slim, ale počúvať ju je každopádne zábava. Hádam ak by bol album chudobnejší o jednu-dve až príliš priamočiare pesničky, bola by to zábava ešte väčšia. Ak si nie ste istí, vypočujte si u nás najskôr polminútové ukážky.

Album Lily Allen – Allright, Still si môžete hneď kúpiť v našej sekcii Hudba za 399 Sk.

Ďalšie články z pondelka 7. augusta 2006
Elena Akácsová: Muži na pokraji sebazničenia
Dušan Mikušovič: Suverén v maloobchode
Peter Pišťanek: Bolek Polívka sa bojí mučenia
Rasťo Salay: Banskú Štiavnicu onedlho zasiahnu 4 živly!