Frázam zdar, športovým zvlášť!

Už niekoľko mesiacov si v hlave nosím klasické klišé slovenských športových redaktorov: odsúdiť niekoho do úlohy štatistu. Sedím pred televízorom, modré družstvo dá gól brankárovi červených a moderátor zvolá, že bol odsúdený do úlohy štatistu. Bežec kúsok pred cieľom nevystačí s dychom, všetci ho predbehnú a bum: aj on je štatista. Sympatickú slečnu na bicykli zrazí jej kolegyňa a ona sleduje, ako jej pelotón uniká pred očami. A moderátor ju nechá znovu odsúdiť. Tento dookola používaný frazeologizmus sa mi za ten čas infiltroval do bežnej slovnej zásoby a normálne ho používam – keď vidím, ako babke pred nosom zatvoria lekáreň, ako niekomu ujde vlak, ako mu vezmú posledný voľný taxík.

Štatisti, pomyslím si.

Neviem, či je to možnosťami a hranicami slovenčiny, ale zdá sa mi, že jazyk športového spravodajstva má neuveriteľnú tendenciu skĺzavať do klišé a fráz a pre osvieženie ich vhodne kombinovať s krkolomnými novotvarmi. Keď počúvam komentátorov, náhodou čítam športovú rubriku alebo pozerám večerné správy, postupne ma obkľučuje stále tá istá slučka podivných metafor a prirovnaní. Skóre sa otvára, účty sa skladajú, brankári čarujú, strieľa sa nebezpečne, kvality preverujú, rola favorita plní. Skrátka a dobre, neviem, či som na to nejako zvlášť citlivý, ale s frázami sa stretávam najčastejšie práve v športe.

A tak som v pondelok ráno skočil do trafiky vedľa nášho domu, nakúpil päť celoštátnych denníkov a otvoril ich športové prílohy. Cez víkend sa hrala liga, takže bol predpoklad, že budú celkom silné. Začal som čítať. Od začiatku mi pritom bolo jasné, že povolanie športového redaktora kladie na jazykové prostriedky vysoké nároky. Človek sa ním nemôže jednoducho len stať – musí vedieť, ako na to. Musí sa veľa učiť a musí si osvojiť aspoň základné termíny.

Ako začať? Aktívne!
Spôsob, ako začať písať športový článok, je aspoň taký dôležitý ako začať futbalový zápas. Zlaté pravidlo: hlavne aktívne. Slovenská tlač, bulvárna i nebulvárna, ide v pondelok príkladom. Päťkrát v prvej vete spomenie, že domáci začali aktívnejšie (raz dokonca začali aktívnejšie už tradične), dvakrát sa do súpera od začiatku zahryzli (predpokladám, že s chuťou), športovci zo SME sa dokonca neubránili dojmu, že domáci boli už od úvodu výborní. Nezabúdajte. Správna taktika je dôležitá. Mužstvo potom preberie taktovku a získa na svoje kopačky väčší pokoj.

Do útoku!
S takýmto odhodlaním sa už hrá podstatne lepšie. Ako by povedal klasik, máme možnosť vidieť jeden ťah na bránu za druhým. Problém však nastane, keď máte vy ako perspektívny priemerný športový redaktor vierohodne opísať strely, s ktorými si musia brankári poradiť. Niektoré sú technické, iné tutovky, priamy kop je zväčša nebezpečný a center nadýchaný. Aby sa v tom čitateľ vyznal, reportéri strely futbalistov zvyknú odborne kategorizovať. Zrátané, podčiarknuté: cez víkend na slovenských ihriskách padlo podľa novinárov trinásť tutoviek, päť deloviek, štyri bomby, jedna jedovka a jeden projektil.

Naservírovať prihrávku ako na podnose
Mimoriadne dôležité spojenie, povedal by som kľúčové v športovej terminológii, čitateľ vďaka nemu získava dojem, že sa na ihrisku okrem strieľania i prihráva. Servírovanie prihrávky patrí do kategórie kaviarenských a barových klišé, spolu s nájdením receptu na brankára a veselým vyzvŕtaním obrany súpera. Zapíšte si, v živote športového novinára nevyhnutné.

Opečiatkovať hlavou tyč
Pomôcka zo slovníka dobrého byrokrata, ktorou objasníte čitateľovi s nižšou mierou fantázie, že futbalista so zamatovými nohami svojím projektilom tak úplne nezasunul do brány. Mimoriadne obľúbené v našich novinárskych kruhoch (pečatilo sa sedemkrát), už len preto, že keď futbalista nedá gól, všetci diváci okolo vás zvolajú niečo prinajmenšom neslušné a vy jednoducho nemôžete do novín napísať, že to ten blbec drbol do tyčky. Okrem iného sa v redaktorskom žargóne pečatí i brvno, hlavička a zápas ako taký (podľa možnosti v slovnom spojení chladnokrvne spečatil zaslúžené víťazstvo – pečatí sa totiž jedine chladnokrvne a víťazstvo musí byť zaslúžené, alebo aspoň ťažko vydobyté).

Nepotykať si s koncovkou
Chutný eufemizmus pre športovca, ktorý piatykrát za zápas strelí loptu do kukurice. V prípade, že táto fráza nakoniec prekročí isté hranice tolerovaného klišé (v podmienkach športovej redakcie relatívne voľné), je možné nahradiť ju nejakým vkusným novotvarom. Napríklad, že sa dotyčnému otupilo ofenzívne ostrie.

Rozohrať rýchlu a modernú akciu
Ak sa niekto od športového redaktora dozvie, že rozohral rýchlu, ale najmä modernú akciu, je to skutočne veľké uznanie. Taká malá futbalová nobelovka. Ako perspektívny spravodajca budete svojím profesionálnym okom prísne rozlišovať, či je rozohrávka moderná, alebo staromódna. Futbalista tvoriaci nemoderné akcie je ako lekár púšťajúci žilou. Obyčajný divák, teda priemerný laik, to ani nespozná, ale vám ako odborníkovi pripadá celá jeho hra zábavná a trápna.

Byť futbalovejší
Najlepšie na záver. Spôsob, ako nekoncentrovanému čitateľovi odhalíte príčinu, prečo mužstvo nakoniec vyhralo. Boli prosto futbalovejší. Skvelá slovná hračka, ktorú si obľúbili viac či menej všetky denníky, i keď význam je pre mňa osobne tak trochu záhadou. Aké to je byť futbalovejší? Robiť lepšie rozohrávky? Začať aktívnejšie? Strieľať jedovky?
Sám seba sa občas pýtam, či sme ako decká naháňajúce loptu na školskom ihrisku boli dosť futbaloví. Aj tak však, vzhľadom na to, že cez víkend bola futbalovejšou Žilina a Podbrezová, Rimavská Sobota dokonca dvakrát, bez pochýb existujú nejaké podmienky futbalovosti. V najhoršom prípade môže na takéto rozlíšenie pokojne stačiť trik denníka Pravda. Jednoducho odpozorujete, či si tím nepomýlil futbal s hádzanou.

Ďalšie články z pondelka 4. septembra 2006
Juraj Malíček: Povedz mi, čo nakupuješ a ja ti poviem, kto som
Zuzana Francová, Želmíra Grajciarová, Marta Herucová: Po aristokratoch a mešťanoch prišli bonviváni a gýč
Imrich Rešeta ml.: Vysoké IQ škodí
Peter Pišťanek: Opäť diskusia k trestu smrti