Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Tomáš Hučko | 5.2.2007 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Byť loserom je vlastne celkom fajn

Blank

Marcel Proust. Francúzsky spisovateľ. Úplný loser. Nikdy nemal poriadnu prácu. Nešťastné ľúbostné aféry. Gay. Strávil 20 rokov písaním knihy, ktorú skoro nikto nečíta. Ale je asi najväčší spisovateľ od Shakespeara.

Myslím na Prízračný svet
a
myslím na Royal Tenenbaums
a na všetkých loserov filmového plátna,
ktorých mám tak rád,
lebo sú ako ja a vy a my
a cítim, ako sa hrdinovia Little Miss Sunshine
dostanú medzi nich
a urobia tam bordel,
ako to len praví loseri
vedia.

Vždy sa mi zdalo, že znázorniť v umení ľudí zvláštnych, slabých, bláznivých, amorálnych a celkovo iných je ľahké. Ľahšie. Aj tie najhoršie repliky znejú z úst blázna prirodzenejšie ako od profesora literatúry v kríze stredného veku. Väčšinou.

Malá Miss Sunshine je debut, režisérsky, okaj scenáristický. Režiséri Jonathan Dayton a Velerie Farisová doteraz robili videoklipy (REM, Red Hot Chili Peppers), scenárista Michael Arndt bohviečo robil, asi čakal, kým to príde. Prišlo.

Debut-nedebut, postavy sú divákovi predstavené tak rýchlo, skratkovito a šikovne, až sa mi to zdalo podozrivé.

Rodina i manželstvo Richarda a Sheryl sa nenápadne dostávajú do krízy, strýko Frank, špecialista na Prousta, neúspešný samovrah, dedo si na sklonku života užíva porno a heroín, malá Olive zisťuje, čo je krása a teenager Dwayne nerozpráva. Kvôli Nietzschemu.

S takouto plejádou hrdinov nie je ťažké vymyslieť humorné a absurdné situácie, ťažšie je podať ich ako ľudí, ktorí sú síce v niečom iní, v ostatnom však rovnakí, normálni, pochopiteľní. Že sa práve toto tvorcom filmu podarilo, je buď zázrak, náhoda, alebo talent. Neviem.

Viem, že sa na to dobre pozerá a že sa to hýbe rýchlo, aj keď miestami divne, tak ako staré auto, ktorým rodina vezie malú Olive na Miss Sunshine. Rodinná road movie tu funguje presne tak, ako má. Postavy sa premiestňujú, dostávajú sa do nečakaných situácií, v ktorých sa ukazujú ich základné charakterové črty. Tie sa, samozrejme, vplyvom cesty nakoniec menia, prípadne horšie vlastnosti ustupujú lepším. Áno, veľakrát videné, možno aj lepšie, ale to až tak nevadí, ak je to slušne napísané a zahrané.

A to je. Dialógy sú svižné, nenásilné, vtipné. Nie smiešne, vtipné. Som rád, že nie sú také prvoplánové, ako mohli byť. Niekedy to trošku zaškrípe, ale nie často. Horšie to je v situáciách, z ktorých kričí, že teraz by to malo byť smiešne, pretože sa deje niečo nezvyčajné, a ono to smiešne nie je. Na pozadí dobre vybudovaného príbehu sa však ľahko stratia, najmä ak je divák ochotný tolerovať raz za čas trošku klišé.

Je dosť možné, že by to netoleroval, ak by mu to podávali iní herci. Steve Carell (nešťastný intelektuál mu ide rovnako dobre, ak nie lepšie ako 40-ročný panic), Toni Colletteová, Greg Kinnear, Alan Arkin. Všetko ľudia na svojom mieste, jeden nezatieňujúci druhého. Ak na seba niekto strháva viac pozornosti, je to 10-ročná Abigail Breslinová, ktorá je za svoj výkon nominovaná na Oscara, myslím, že plným právom.

Malá Miss Sunshine nie je film prelomový, len veľmi milý, príjemný a poctivý. Nehrá sa na viac ani na menej, ako je. Zabaví a zanechá v človeku na chvíľu pocit, že je dobre, keď je taký, aký je a keby bol lepší, v konečnom dôsledku by oveľa lepší nebol.
Mne to stačí.

Malá Miss Sunshine, Little Miss Sunshine. USA 2006, kino, 101 min.

Réžia: Jonathan Dayton a Valerie Farisová
Scenár: Michael Arndt
Kamera: Tim Suhrstedt
Hudba: Mychael Danna
Hrajú: Steve Carell – Frank, Greg Kinnear – Richard, Toni Colletteová – Sheryl, Alan Arkin – dedo, Abigail Breslinová – Olive, Paul Dano – Dwayne
Oficiálna internetová stránka: http://www.foxsearchlight.com/littlemisssunshine/



Tomáš Hučko  viac od autora »
Vaše reakcie [2]
:: Súvisiace reklamné odkazy