Antifajčiarska inkvizícia

Predstavujem si, ako by to vyzeralo, keby som si v dobrej nálade zašla do obchodu po fľašu napríklad ginu a namiesto elegantnej nálepky so strážcom Toweru by sa tam skvel obrázok práve havarovanej mŕtvoly, zakrvavenej, rozpáranej kusom plechu, alebo nejakého ovracaného alkoholika, ktorý sa polonahý špacíruje pred rodnou krčmou. To všetko by bolo oblepené výstrahou v čiernom rámčeku: Pitie ohrozuje zdravie! alebo Alkohol zabíja! Autori by, samozrejme, mali pravdu pravdúcu.

Nemôžem povedať, že by som bez cigarety nemohla vydržať, ale za fajčiara sa môžem vydávať bez akéhokoľvek zaváhania. Aj preto ma zúrivé kampane za odstránenie fajčenia, fajčiarov a všetkých cigariet z verejného života otravujú.

Keď si večer pri televízore zapálim cigaretu, okamžite prifrčí môj syn s vetou: „Vieš, že som už popri vás pasívny fajčiar!?“ Chvíľu sedí a potom nasleduje veta: „Mami, moje pľúca už nie sú ružové!“ Neodpovedám, a preto hrdo odíde. Škola má v popise práce vysvetľovať deťom, že svojich zhýralých rodičov musia patrične poučiť. Ešte ho začnem prosiť, aby sa o svojej fajčiacej matke v škole nezmieňoval! Ako by som potom pred ostatnými rodičmi vyzerala! Nervózne hasím cigaretu v kyslej spomienke na podobné pokyny rodičov, čo môžem a čo nemôžem v škole prezradiť o svojej náboženskej výchove, aby neboli ohrozené moje perspektívy v ďalšom vzdelávaní.

Dôvodom na poriadne rozčúlenie je určite aj nový druh útoku – škatuľky „vyzdobené“ otvorenými hrudníkmi fajčiarov, ktorí skončili na pitevnom stole, alebo strašnými úsmevmi polozhnitých žltých zubov. Pozerám na tie škatuľky a rozmýšľam, čo je asi tak cieľom tohto infantilného nápadu? Vystrašiť ma? Znechutiť? Ako môžem vedieť, že tie zuby sú strašné v dôsledku fajčenia a nie preto, že objekt usilovne žuval betelové listy? Reklama by neklamala po prvýkrát. Napokon, k tovaru, ktorý si kupujem, patrí aj cena za obal a ja teda na honorár za to, čo ma tak poburuje, musím prispievať, či sa mi to páči, alebo nie. Tak kde sme?!

Skúšam si predstaviť, ako by som sa asi natierala nejakým krémom, keby mi na jeho obal umiestnili fotky otrávených bielych myšiek, ktoré umreli pri rôznych pokusoch. Ako ďaleko môže tento druh manipulácie zájsť? Tak ako si môžem na schránku prilepiť oznam, že si neprajem žiadne reklamy, tak by mali aj fajčiari mať možnosť protestovať proti kampaniam financovaným tajne (prečo nie) napríklad výrobcami alkoholu. Možno už niekto prišiel na to, že kto menej fajčí, viac pije.

Nepoznám celý zoznam zlozvykov, ktoré škodia ľudskému zdraviu, ale pochybujem, že by sa akémukoľvek z nich venovala taká pozornosť ako fajčeniu. Vieme, koľko je dnes na svete fajčiarov, ale koľko je napríklad alkoholikov? Výpočet môže pohodlne pokračovať drogami, ale aj napríklad sexuálnym stykom. Veď v jeho následku dnes tiež ľudia umierajú na AIDS. Alebo nie? Áno, nie všetci, ale ani všetci fajčiari neumierajú na svoje „hobby“.

História a príčiny vzniku jednotlivých chorôb by iste pomohli nájsť objektívny kľúč k určovaniu toho, proti ktorým masovo a intenzívne bojovať, a ktoré nechať pre bezvýznamnosť na pokoji. Koľko chorôb napríklad vzniká z nedostatočnej hygieny? Ako bojujeme proti švábom, krysám a plošticiam? Nehovoriac o tom, že len v Rusku zahynie na cestách ročne viac ľudí než za celú vojnu v Afganistane. Brojí niekto proti autám? A to ani zďaleka ešte nie sme v politike.

Len čo sa fajčenie dostane do širokej konkurencie ostatných zlozvykov, stráca neobyčajná razancia, s ktorou sa nefajčiari pustili do boja proti fajčiarom, veľkú časť svojho opodstatnenia. V tejto kauze totiž chýba akákoľvek diskusia, kritika, čokoľvek, čo sa stavia proti tomuto spôsobu boja s fajčením, ponižujúceho fajčiarov do úlohy infantilných chudákov, ktorí sa asi zľaknú a prestanú fajčiť, keď uvidia žlté zuby. Alebo nás budú strašiť aj rafinovanejšie? K demokracii patrí aj slobodný výber. Ak sa u nás diskutuje o eutanázii ako výbere toho, kedy chceme umrieť, nechápem, prečo sa ľuďom upiera výber aj v iných „kandidátskych odboroch“. Pripúšťam, že fajčenie neprospieva zdraviu, ale je to jediný spôsob, ako si škodiť? Ak nie je, čo je svätá pravda, prečo musíme takto tvrdohlavo, bez humoru a elegancie, s pravým jezuitským nasadením bojovať práve proti fajčeniu? Zákaz voľne produkovanej hudby v reštauráciách a iných verejných priestoroch, plošný zákaz fajčenia kdekoľvek okrem vlastnej kuchyne, mi podozrivo začína pripomínať svet, v ktorom práve žijem (v Islamabáde, pozn. redakcie). Tu sa nesmie ani tancovať, piť alkohol a zbytočne vytŕčať členky a lakte. Možno niekto, nejaký nadšený obhajca práv náboženských menšín príde na to, že erotika, karaoke, vodka a rum tiež škodia zdraviu a budeme na ceste k najzdravšej čistote. Čisto a zdravo bude absolútne všade.