Ako sa dá nedopočúvať album do konca

Jeden obrovský hit v rádiách, opradený naozaj zvláštnym a neuveriteľne romantickým príbehom na jeho pozadí a inak nič extra. Hit sa volá Hey There Delilah a kapela, ktorá ho za trocha čudných okolností porodila, nesie meno Plain White T‘s.

Mám taký pocit, že pilotný singel je jediný track, o ktorom sa oplatí hovoriť. Po prvé je to pre spomínanú romantickú a trocha chorú story a po druhé je to aj kvalitná pesnička, čo sa o zvyšku albumu, až na minimum výnimiek, povedať nedá.

Delilah je americká atlétka a Tom spevákom v Plain White T‘s. Tom sa zamiluje do Delilah bez toho, aby sa nejako bližšie spoznali a zloží pieseň, v ktorej názve je meno úspešnej športovkyne. Mimochodom zadanej a o Tomovej láske netušiacej. Pán skladateľ si jednoducho vytvoril akúsi imaginárnu realitu, kde spieva lovesongy o vymyslenom vzťahu medzi ním a Delilah.

Tento príbeh je u nás asi menej známy ako samotná pieseň z priečelí hitparád. Hey There Delilah je jednoduchá pieseň vybrnkaná na akustickej gitare bez asistencie iných hudobných nástrojov, s výnimkou clivého vokálu. Presne podľa vzoru stredovekých trubadúrov. Pieseň znie, akoby ju zložil Paul McCartney počas „kravaťáckeho“ obdobia The Beatles. Je naozaj pekná a keď zaznie z komerčného rádia, ste radi, že odtiaľ nevypadlo niečo, ako je zvykom, hrôzostrašné.

Zamilovaná Hey There Delilah je v trackliste hneď prvá a po jej skončení sa začnete nudiť pri počúvaní zmesi veľmi nekvalitného pop-punku, popu a tak trochu pop indie rocku. Je to celé nemastné-neslané a najprv som chcel porovnať Plain White T‘s so soundtrackmi k teenagerským komédiám ? la American Pie, ale to by som im nastavil latku príliš vysoko. Nápady priemerné, zvuk fádny a bez akejkoľvek snahy o originalitu. Jednoducho nudné klišé made in MTV a ak som hovoril o minime výnimiek, je ňou možno pieseň Write You a Song. Je ladená folkovo akusticky, podobne ako úvodná pre Delilah. Myslím, že nie je úplne na zahodenie.

To však na dobrý album nestačí a ja prisahám, že k počúvaniu Every Second Counts sa už nevrátim. Dokonca aj na jeho booklet sa pozerám cez slzy vzniknuté častým zívaním. Takže odporúčam naozaj iba milovníkom priemeru s ašpiráciou na méty podpriemeru.

Plain White T‘s – Every Second Counts (Hollywood Records, 2006)

Album na recenzovanie poskytlo vydavateľstvo EMI.