Vláda proti mimovládkam

Ministerstvo vnútra sa zrejme rozhodlo vyčistiť nepohodlný tretí sektor. Inak sa nedá vysvetliť obsah návrhu zákona o spolkoch. Kým doteraz sa občianske združenia registrovali, odteraz ich má povoľovať ministerstvo. Požaduje sa, aby vyvíjali činnosť len v prospech svojich členov, čo je v príkrom rozpore s účelom existencie tretieho sektora. Keďže jeho zmyslom je najmä pomáhať ľuďom naprieč spoločnosťou. Ako by napríklad v nových podmienkach ďalej fungovala Liga proti rakovine?

Zaujímavé je, že ministerstvo vnútra argumentuje okrem „boja proti terorizmu“ (!) aj „zjednodušením života pre mimovládky“. Toto má byť dosiahnuté zákazom podnikať alebo zavádzaním nových povinností (napríklad auditu) a poplatkov, ktoré majú byť vynucované vysokými pokutami. „Zjednodušenie“ má byť dosiahnuté zvýšením finančnej a byrokratickej záťaže pre združenia a samozrejme aj štátnu správu, ktorá celú novú agendu bude vybavovať a kontrolovať. Právnici okrem protiústavnosti návrhu zákona vyčítajú aj to, že je veľmi nezrozumiteľne napísaný. Zrejme preto, aby sa dal veľmi elasticky napasovať na akúkoľvek situáciu, na ktorú budú politici chcieť.

Opäť sa ukazuje, že darmo vláda poprepúšťa pár úradníkov. Skutočný boj s byrokraciou by mal spočívať v okresávaní právomocí štátnych inštitúcií a v orientácii celej verejnej správy na zákaznícky prístup k občanovi. Nič z toho súčasná garnitúra nerobí. Naopak, tým, že vplyv štátu ďalej rozširuje, nevyhnutne bude musieť postupne zvyšovať aj početné stavy úradníkov. Smeruje k tomu aj tento návrh.

Štátna chobotnica chce dostať všetko pod svoju kontrolu
Tretí sektor má vypĺňať sféru medzi štátnym a podnikateľským sektorom. Iste, aktivity niektorých mimovládnych organizácií nemusia byť každému po chuti. Pravičiarovi môžu prekážať kadejaké femino- a envirospolky. Ľavičiarovi zase nemusia byť po vôli aktivity napríklad protrhových združení. Avšak s vaničkou sa vylieva aj dieťa, keďže veľká časť tretieho sektora je apolitická a sústreďuje sa napríklad na charitu, obnovu historických pamiatok alebo prácu s mládežou. No podľa súdruhov pomoc trpiacim môže poskytovať len náš najsociálnejší štát, prípadne Róbert Fico osobne, ktorému sa na tento účel zvýšila rezerva predsedu vlády z Dzurindových 50 miliónov najskôr na 125 a neskôr na 150 miliónov korún.
Minister Kaliňák argumentuje tým, že veľa občianskych združení je nefunkčných a neplnia si svoje povinnosti. Ale potrestanie niekoľkých sa nemôže diať sťažením činnosti pre všetkých. Obetavým ľuďom, ktorí chcú vykonávať nejakú činnosť v prospech svojej komunity alebo iných, by štát nemal hádzať ďalšie polená pod nohy. Nebude žiadnym prekvapením, ak tento zákon poškodí práve poctivých, zatiaľ čo nepoctiví sa mu opäť nejako vyhnú.  

Snaha národno-socialistickej garnitúry oslabovať tretí sektor je nielen protisociálna, ale aj protislovenská. V našich národných dejinách hrala decentralizovaná spolková a osvetová činnosť vždy dôležitú úlohu. Či už išlo o prežitie v rámci Rakúsko-Uhorska alebo o dve desaťročia prvej ČSR, keď sa tento druh organizácií mimoriadne rozvíjal. Život vtedajších Slovákov formovali najrôznejšie dobrovoľné združenia od rôznych spevokolov, hasičských či vzdelávacích spolkov a amatérskych divadiel, cez skauting, telovýchovné organizácie (Sokol, Orol), až po Živenu alebo Osvetový zväz.

Sľubný vývoj bol však prerušený polstoročím diktatúr, ktoré väčšinu Slovákov zahnali do ulity vnútornej emigrácie, keď sebanaplnenie nachádzali najmä v kruhu vlastnej rodiny. Pulzujúci prvorepublikový spolkový život sa nikdy nepodarilo plne reštaurovať. Ministerstvo vnútra však nesmeruje k obnoveniu toho, čo kedysi robilo Slovensko Slovenskom. Naopak, opäť sa snaží nastoliť stav, keď nikto a nič nemohlo byť mimo štátu.