2008, Anno Domini

Do slovenských dejín prichádza ďalší meruôsmy rok, a to v najlepšej tradícii letopočtov 1848, 1918, 1938, 1948, 1968 a 1998. Bolo by mimoriadnou výnimkou, ak by sa nič zvláštne neudialo. Ale čo ak sa s našou krajinou udeje niečo významné a zásadné bez toho, aby to väčšina občanov vôbec zaregistrovala?

Vlastenci a národniari? Skôr vlastizradcovia!
Pred pár dňami sa mohlo zazdať, že Róbert Fico má akéhosi temného dvojníka, ktorý, vydávajúc sa za neho, pobehuje po Európe a robí neplechu. Kým na domácej scéne premiér rozpráva, že treba posilňovať vlastenectvo a národné povedomie, v Lisabone počas posledných týždňov starého roka podpísal spolu s Jánom Kubišom zmluvu, ktorá Slovenskú republiku degraduje na úroveň vyššieho územného celku.  

„Vzťah k republike nie je vôbec taký, aký by mal byť. Vlastenectvo ani zďaleka nedosahuje takú kvalitu, aká by mala byť v jednom vyspelom štáte, ktorý je v strede Európy. Musíme vrátiť do vedomia ľudí, že máme nejakú históriu, že sa nemáme za čo hanbiť,“ povedal predseda vlády.
Pod tieto slová by sa dalo pokojne podpísať, lenže slová sú pri tejto vláde jedna vec – a činy druhá. Lisabonská zmluva oberá národné vlády o kompetencie vo vyše päťdesiatich oblastiach, pričom ďalšie sú dotknuté klauzulou flexibility. Tento dokument je v podstate presnou kópiou ústavnej zmluvy, ktorú odmietli Francúzi a Holanďania vo svojich referendách.

Zábava spočíva v tom, že Lisabonská zmluva sa kedysi mala nazývať „mini-zmluvou“. Oproti pôvodnej euroústave, ktorá mala dohromady 67 850 slov, sa však Lisabonská zmluva skladá až zo 76 250 slov. V podstate sa zmenilo iba riadkovanie. Ďalší veselý fakt spočíva v tom, že toto hanebné vykostenie Slovenskej republiky sa deje za vlády troch panákov, ktorí sa vždy oháňali národom, zvrchovanosťou, svojstojnosťou a bohvie čím ešte.
Popri tom všetkom zdieľa väčšina našich občanov pocit, že títo traja vlastizradcovia sú po dlhom čase konečne koaličnými lídrami, ktorí nebudú zapredávať Slovensko. Uvidíme, ako pôjde ratifikačný proces, ale nie je vylúčené, že v roku 2008 v podstate zanikne Slovenská republika ako samostatný štát. A zanikne bez hladoviek, demonštrácií alebo akéhokoľvek protestu – potichu, takmer až nebadane. Len pozvoľna a postupne si ľudia začnú uvedomovať, akého netvora v podobe európskeho superštátu dovolili svojim politikom privolať k životu. No možno bude už neskoro.  

Svet i Slovensko budú naďalej smerovať doľava
Okrem ďalšej centralizácie Európy a nového kola vládnych útokov na slobodné podnikanie a vôbec podstatu slobodnej spoločnosti ako takej sa v roku 2008 môžeme pripraviť na ďalšie smerovanie sveta ku konštruktivistickým utópiám. Slovensko bude finišovať v prípravách na zavedenie eura a do parlamentu sa dostane návrh zákona, ktorý by od ďalšieho roka úplne zakázal fajčenie v krčmách a reštauračných zariadeniach.
Smerujeme k budúcnosti, v ktorej ľudia navštevujú sterilné nočné podniky, kde bude nad pohárom mlieka alebo minerálky prebiehať síce rozpačitá, ale o to politicky korektnejšia a centrálne riadená zábava. A to všetko len pre naše dobro. Ako keby tých somarín neprichádzalo dosť z Európskej únie, navyše chce Ficov kabinet ďalej obmedzovať vlastnícke práva, vo veľkom vyvlastňovať, a dokonca zasadiť úder občianskym združeniam. Dnes už nikto nemôže myslieť vážne, že Smer pragmaticky necháva reformy na pokoji. Nenecháva!  

K highlightom roku 2008 môže patriť olympiáda v Číne, prípadne ruské a české prezidentské voľby. Václav Klaus je pravdepodobne posledný normálny štátnik v Európe, ktorý ešte nestratil zdravý rozum. Ak by aj on odišiel, môžeme sa s definitívnou platnosťou pripraviť na príchod sveta, kde národné vlády (poprípade EÚ, OSN alebo niekto iný) regulujú ešte aj trenie litosférických dosiek. 

Zaujímavé budú celkom iste americké prezidentské primárky. Aj keď sa favorizuje najmä štvorica Obama, Clintonová, Giuliani a Romney, zvedavosť internetu vyvoláva protestný kandidát Ron Paul, ktorý do volebnej kampane priniesol svieže nové témy. Najmä dôraz na slobodu a osobnú zodpovednosť.

Predpovedateľnosť je obmedzená, katastrofy budú
Naďalej platí, že budúcnosť sa nedá predpovedať inak ako v hrubých rysoch. V januári minulého roka som sa zúčastnil verejnej debaty s Františkom Mikloškom, v ktorej sme dostali za úlohu pomenovať, čo nové prinesie rok 2007. Niekde som sa trafil, niekde nie, ale nikomu v tej chvíli nemohlo napadnúť, že sa v nasledujúcich mesiacoch udeje najprekvapujúcejšia spoločenská udalosť roka, a to Mikloškova vlastná svadba.

V decentralizovanom a nekonečne komplexnom svete dneška sa nedajú predvídať ani také nezabudnuteľné udalosti, ako uspatie psa ministerky Tomanovej, či Jureňova kravínová deklarácia. Najhoršie sú však katastrofy a rôzne nehody. A človek nemusí byť Kasandra Trójska, aby vedel, že ušetrený od nich svet nebude ani tento rok. Je to možno otrepaná fráza, ale naozaj nepoznáme dňa ani hodiny, preto sa aj v novom roku 2008 oplatí žiť každý deň naplno, akoby mal byť naším posledným.