Maliari zvukov a snov

Jeden človek ma upozornil na skutočnosť, že vo svojich recenziách často používam slovo psychedelický. Nepoužiť ho v súvislosti s trojicou hudobníkov Adem Ilhan – Kieran Hebden – Sam Jeffers, ktorí si vravia Fridge, by bola z mojej strany naozaj nezodpovednosť. V prehrávači sa krúti ich album pomenovaný poeticky The Sun a názov sa preň aj hodí. Prečo? Pretože je ako kus svetla vo vesmíre, ktorý by bol iba temný, nebyť takýchto sĺnk.

Ide o desať inštrumentálnych kusov a nepredstavujte si pod tým niečo, čo bežne započujete. Nezapočujete. Fridge sú ako jazzová kompozícia hraná bez jazzových ambícií. Čiže žiadne verzie, alebo refrény so sólami, ale ani jazzové stupnice a štýlové klišé. Nič tu nie je pevne určené. Iba plynúca hudba, ktorá ostáva vo svojej podstate, ale formálne sa mení ako prúd rieky, strhávajúci vašu fantáziu so sebou ako drevený čln. Množstvo farebných čudesných rýb prepláva pred vašimi očami po ponorení sa do tajuplných zvukov vytvorených iba pomocou basy, gitary, bicích a samplov, ktoré neznejú ani trocha umelo. Zvláštnosť je tu dodaná nezvyklou a atypickou mixážou zvuku. Nesmierne nádherne sú tu spravené bicie nástroje spolu s perkusiami. Umná, sofistikovaná hra na ne plus zvuková dokonalosť pôsobí dojmom, že počujete dopadať strieborné vločky na lesknúce sa zlaté činely, v ktorých sa The Sun odráža.

Aj keď je opus rozdelený na desať trackov, sú ako jeden celok. Jedna jediná dlhá skladba. Ako premenlivý sen, ktorý trvá. Hudba je chvíľami rýchla a acidovo jedovatá až neurotická, zrazu sa utíši a hypnotizuje vás jemnými vibračnými zvukmi so šelestiacou tamburínou na pozadí akéhosi elektronického verklíka. Nasleduje orgazmický výbuch zvukov, akoby maliar vylial na plátno všetky farby a tie sa premenili na pestré motýle z Tibetu, poletujúce nad hlavami mníchov túrujúcich si to cez himalájske údolie s modlitebnými zvončekmi v rukách. Môžem s pokojným svedomím vyhlásiť, že tieto prirovnania nie sú odo mňa žiadny kalkul, pretože tá hudba naozaj prebúdza fantáziu spolu s emóciami. Stačí zavrieť oči v toku zvukov a môžete si namaľovať vlastný sen.

Je fajn, keď sa pasívna činnosť, akou je počúvanie hudby, zmení na činnosť súčasne kreatívnu. Táto hudba sa však nedá takzvane konzumovať. Nie je to žiadny šoubiznis, nezaradíte ju do škatuľky. Nie je to ani póza spojená s nejakým klišé. Iba hudba v pravom slova zmysle. Poviem vám na rovinu, že v tomto prípade ide o naozaj tučné mäso, a aby mali radosť aj vegetariáni, je to najsviežejšia zeleninka vypestovaná u babičky v záhrade. Dobrú chuť!