Smrť konzervatívneho kontrarevolucionára

Minulý týždeň v stredu zomrel vo veku 82 rokov známy americký spisovateľ, publicista a politický aktivista, William Buckley Jr., ikona konzervatívneho hnutia v Spojených štátoch a zakladateľ magazínu National Review. Hoci sa môže zdať, že jeho smrť je čisto americkou záležitosťou, Buckleyho posolstvo je viac než aktuálne aj pre súčasné Slovensko.

Proti vetru doby
Keď tento syn ropného milionára a absolvent elitných cirkevných a súkromných škôl vstúpil v priebehu 50. rokov do verejnej debaty, konzervativizmus ako politické hnutie v Amerike neexistoval. Existovali nejaké nesúrodé skupinky (napr. izolacionisti, južanskí agrárnici alebo McCarthyho antikomunisti), ale smerovanie Spojených štátov ako celku bolo ešte Franklinom Delano Rooseveltom nastavené doľava. Ostatne, mnohí verili, že tam smeruje celý svet. Hrať sa malo len o to, ako rýchlo k „raju na zemi“ postupovať.

Buckley, naopak, tvrdil, že zavrhnutie myšlienky o svete, ktorý so železnou logikou dejín smeruje doľava, je prvým krokom k zmene smerovania sveta. Svoju intelektuálnu dráhu začal v roku 1951, krátko po ukončení vysokoškolských štúdií knihou God and Man at Yale, v ktorej kritizoval vnucovanie ľavicovo-liberálnej ideológie zo strany univerzít. Buckley napádal ľavicový akademický establishment vždy s dávkou britkého humoru a slovného majstrovstva. Zvykol napríklad vravievať, že radšej by vládu zveril prvým štyristo ľuďom z bostonského telefónneho zoznamu ako učiteľom nejakej harvardskej fakulty.
Raz trefne vyhlásil: „Liberáli tvrdia, že chcú dať priestor na vypočutie iných názorov, ale potom sú šokovaní a urazení, keď zistia, že iné názory naozaj existujú.“ Naproti tomu Buckley neváhal poskytnúť interview časopisu Playboy. Keď sa ho spýtali, prečo to urobil, odvetil, že tým chcel konzervatívne myšlienky sprostredkovať svojmu dospievajúcemu synovi. Z neho, mimochodom, vyrástol zdatný politický satirik.

„NR“
Avšak Buckleyho skutočnou celoživotnou tribúnou sa stal najmä časopis National Review, ktorý založil v roku 1955. Zmyslom média bolo zjednotiť všetky rozdrobené pramienky americkej pravice do mocného myšlienkového prúdu, ktorý by prehodil výhybky aj v politike. Toto sa i neskôr podarilo. Do nového dvojtýždenníka začala prispievať rôznorodá skupina ľudí. Od kresťanských tradicionalistov, cez libertariánov, až po vyliečených ľavičiarov, ktorí zmenili strany. V podstate všetky osobnosti anglosaskej pravice v uplynulom polstoročí publikovali na stránkach National Review.

Fuzionizmus tradične konzervatívnych a libertariánskych postojov, ktorý presadzoval nielen on, sa mal sústrediť na dosiahnutie troch cieľov: poraziť medzinárodný komunizmus, okresať príliš rozšafný sociálny štát doma a zastaviť rozklad občianskeho života v dôsledku úpadku morálky. Reprezentantom novej pravice sa už v roku 1964 čiastočne stal republikán Barry Goldwater. Ten síce prehral prezidentské voľby s demokratom Lyndonom B. Johnsonom, no jeho neúspech bol pre republikánov a americký konzervativizmus akýmsi bodom obratu.
Jeden z Goldwaterových podporovateľov bol vtedy aj Ronald Reagan, ktorý sa o tri roky neskôr stal guvernérom Kalifornie a v roku 1981 ho zvolili za prezidenta Spojených štátov. S Reaganom sa zmenila dominantná názorová koalícia, ktorú vytvoril ešte v 30. rokoch Roosevelt. Nová konzervatívna väčšina pôsobí dodnes, čo vedie k tomu, že voľby častejšie vyhrávajú republikánski než demokratickí kandidáti. Samozrejme, názorové koalície sú aj dnes v pohybe a nikde nie je napísané, že konzervatívci v dnešnej podobe zostanú dominantnou politickou silou aj v budúcnosti.

Hľadá sa slovenský Ronald Reagan
Reaganovi sa podarilo poraziť Sovietsky zväz, naštartovať hospodársky rozmach a vrátiť upadajúcej Amerike opäť hrdosť. Nikto nereprezentoval fuzionizmus lepšie ako tento bývalý hollywoodsky herec. Keď sa jeho dekáda skončila, William Buckley odišiel do dôchodku. No ako vraveli mnohí jeho kolegovia, v penzii bol aktívnejší než iní ľudia počas svojej pracovnej kariéry. Naďalej písal články, knihy a vystupoval v televízii. G. W. Bushom nebol veľmi nadšený. O vojne v Iraku vyhlásil, že bola všetko možné, len nie konzervatívna. Pretože konzervativizmus si vyžaduje kontakt s realitou a je otázne, či je možné vyvážať demokraciu do krajín, ktoré nemajú žiadnu tradíciu politickej slobody.

Nech je ako chce, Buckleyho príklad má čo povedať aj dnešnému Slovensku, ktoré je ovládané protisystémovou voličskou väčšinou nacionalistov a socialistov. Naopak, pravica je zdecimovaná a demoralizovaná. Skutočná konzervatívna politika, ktorá by sa nebála vyzvať do súboja rôzne kolektivistické prúdy, u nás vlastne ani neexistuje.
Slovenský Ronald Reagan sa zatiaľ len hľadá. Ale ani ten americký sa nezjavil cez noc. Naša krajina by si konečne zaslúžila politickú stranu, ktorá bude mať liberálny ekonomický program, ktorá bude konzervatívna v kultúrno-etických otázkach a ktorá bude dôsledne obhajovať naše národné záujmy zoči-voči Jevrosojuzu. Skúsenosti medzi rôznymi krajinami nemusia byť úplne prenosné, ale v Spojených štátoch najskôr došlo k pohybu na poli myšlienok. Tie sa pretavili do politického hnutia vznikajúceho zdola a až po dlhých rokoch prišiel politický úspech.

Róbert Fico sa na skorý odchod do politického dôchodku nechystá. Preto má pravica šesť rokov na budovanie serióznej alternatívy. Myšlienky a príklad Williama Buckleyho môžu byť na tejto ceste inšpiráciou.