S balkónom, či bez?

Keď cestujem jednou trasou dlhodobo a denne, po čase mám nasnímané okolie cesty do najmenších detailov. Na životom znavené tváre spolucestujúcich sa mi pozerať nežiada, a tak si pozeraním z okna autobusu vyrábam vlastný videoklip k hudbe, ktorú práve počúvam. Je zaujímavé sledovať, ako rastú nové stavby – od hĺbenia jamy pre podzemné garáže, cez postupné priliepanie panelov na jednotlivé poschodia, až po prestretie hotového trávnika pred budovu. To ma baví najviac, najradšej by som si jednotlivé fázy fotila. Ale fascinujú ma aj hotové stavby architektúry socializmu, hlavne paneláky. Čím „socialistickejšie“, tým lepšie, doslova sa kochám v úchylnostiach, ktoré napáchali páni architekti (ktovie, aké iné veľdiela okrem tých činžiakov navrhli).

Minule som si všimla jednu peknú absurdnosť. Šachovnicové usporiadanie balkónov, podotýkam balkónov bez striešky. V praxi to znamená, že ak máte okno s balkónom, sused, čo býva nad vami, vám môže na balkón priamo pľuť a vidí všetko, čo sa na balkóne rozhodnete robiť. Ak balkón nemáte, chtiac-nechtiac sa stávate voyeurom susedov o poschodie nižšie. (Pravdaže, ak si vlastníci balkónov svojpomocne nepostavia strechy, alebo si aspoň nenatiahnu markízu ako prekážku zvedavým pohľadom, čo má za následok vytvorenie akejsi kultivovanejšej podoby Luníka IX.) A takto sa to strieda ako sídliskový fraktál: mám balkón – som pozorovaný, nemám balkón – stávam sa nechceným pozorovateľom.

Zamyslela som sa nad tým, či by som si, čisto teoreticky, vybrala byt s balkónom, alebo bez neho. Žiť v paneláku bez možnosti krátkodobého výbehu na čerstvý smog, bez šance pestovať muškáty, vetrať prepotené tenisky, či raňajkovať v prútenom kresielku je zlé. Ešte horšie je dívať sa do miniatúrneho dvorčeka susedov pod nami, ako sušia plienky, vetrajú prepotené tenisky, fajčia a raňajkujú v prútenom kresielku, v presne takom, aké by sme si zadovážili aj my, keby sme mali balkón. A možno najhoršie je raňajkovať v prútenom kresielku a cítiť, ako na našich prežúvajúcich ústach visí pohľad suseda zo šestky, nenápadne stojaceho za záclonou. Tenisky sú síce vyvetrané, ale našli sme v nich odhodený špak, lebo susedke rupli nervy a zapálila si v okne.

Nechápem, prečo tie paneláky navrhli práve takto. Mal to byť jeden zo spôsobov, ako ozvláštniť sivé stereotypné fasády? Šetrilo sa na stavebnom materiáli? Chtivé Júlie na balkónoch ešte existujú, ale Rómeovia, čo by im vyhrávali a recitovali na trávniku pod nimi, už dávno vymreli. Podozrievam architektov, že šachovnicové rozmiestnenie balkónov bola kulisa sofistikovanej psychologickej hry, v ktorej niekto pozoroval správanie jej nevedomých účastníkov. Niečo ako VyVolení, len neverejne a pokútne, na tajné vedecké účely. Neviem, nie som si istá. Najväčšie šťastie v tejto hre majú pravdepodobne štatisti, ktorí bývajú v bytoch na prízemí a nemajú balkón. Ako bonus si v slovenských pomeroch môžu dať namontovať mreže. Aká radosť bývať v paneláku!

Ďalšie články zo štvrtka 20. apríla 2006
Peter Petro: Ach, tí slovenskí emigranti!
Jana Kováčová: Hlas Ameriky s volebným právom
Tomáš Hučko: Dôkaz, že aj film o prvočíslach môže byť plný emócií