Cŕn-cŕn

Jeden môj kamarát našiel záľubu v „estetične a dizajne sliepok“ (ako sa vyjadril). Vďaka jeho dôkladnosti v praktizovaní záľub sa vždy musím zasmiať, keď je u mňa a zazvoní – vlastne zakotkodáka – mu mobil. Vraj to kotkodákanie našiel po zdĺhavom browsovaní internetom. Pravdepodobne by ste si zvuk slepačieho zboru zvolili skôr k nejakej žene, ktorú nemáte príliš v láske, či už je to šéfka alebo svokra. On má len rád sliepky.
Pred pár rokmi moja spolubývajúca na internáte prísne klasifikovala ľudí vo svojom telefónnom zozname priradením zvonenia. Mala vypracovaný dokonalý profil a vždy boli nejaké čísla na „hluchej listine“, teda nezvonili, aj keď sa ich majitelia snažili dovolať. Boli výhradne mužského rodu a moja spolubývajúca s nimi niečo mala v minulosti.

Keď som sa pýtala našej šéfredaktorky, či má nejaké špeciálne zvonenie, priznala sa, že na základe Jurajovho polemického úvodníka si chcela k menu Malíček navoliť Madonnu a k Radovi Ondřejíčkovi Elán, ale zatiaľ nepátrala, ako sa zvonenia sťahujú.

Myslím si, že aj do takej banálnosti, akou sú nastavenia mobilu, si projektujeme tú časť svojho ja, ktoré túži po tom, aby sa vymedzilo, odlišovalo od ostatných, prípadne, ak sa to dá, aby v niečom nad ostatnými vynikalo. Už samotný výber telefónu niečo o nás prezrádza. Známe vtipy o tom, kto „má menší“, sú len vrcholom ľadovca. Často však k mobilu prídeme náhodou, dostaneme ho do daru, zdedíme ho. A tak sa snažíme nejako sa vymaniť z toho stáda nudných, štandardných a obyčajných, spoznať svojho miláčika, i keď zazvoní v preplnenom autobuse.

Práve nad tým som sa pozastavila pred pár dňami, keď som mala problém s mobilom. Zrazu mi prestali fungovať takmer všetky zvonenia a na výber mi zostali tri, po vypočutí ktorých sa mi zježili vlasy na hlave. Z dôvodu zastihnuteľnosti som si však jedno z nich vybrať musela. Tých pár hodín, počas ktorých som riešila dôležitejšie veci ako nastavenie zvonenia, som trpela. Vždy, keď sa ozvala tá vtieravo veselá karnevalová melódia, moje vkusové ja zaúpelo.

Možno sa vám zdá zvonenie ako absolútne nepodstatné a patríte ku skupine ľudí, ktorí ako telefóny dostali, tak ich majú nastavené doteraz. Skrátka, „nerýpu“ sa v tom. Ja zatiaľ ani zďaleka nepatrím k fanatikom, ktorí minú kvantá peňazí len na to, aby mali každý týždeň v mobile zvonenie v podobe žalostne okresaného popového pseudohitu, ktorý každý pozná, aj keď nechce, prípadne krochkanie stáda divých prasiat, či vlastný spev po ikstom drinku v bare.

A čo vy? Aké zvonenie máte nastavené? A prečo?

Ďalšie články z utorka 2. mája 2006
Maxim E. Matkin: Nešťastná láska, s. r. o.
Dušan Mikušovič: Za mier, vtáčí spev a lepší život
Peter Pišťanek: Holokaust, vesmírna hydina a iné katastrofy