Kult slobodného materstva

Zvolajme nadšene trikrát hurá a obráťme radostné pohľady k rannej zore! Mimo manželstva sa na Slovensku vlani narodilo 27 % detí. Je to obrovský pokrok smerom k osvietenej, modernej, racionálnej a liberálnej spoločnosti, keďže v roku 1991 bolo takýchto detí len 9 %. Mali by sme sa tešiť, že sme konečne aj my svetoví... Teda aspoň podľa ľavicových liberálov, ktorých poteší každé oslabenie rodiny.

Panuje tu niekoľko mýtov. Vraj deti, ktoré vyrastajú v neúplných rodinách, sú aspoň také pohodové ako tie, čo vyrastajú v úplných rodinách. Dokonca sú možno na tom ešte lepšie, keďže nie sú zviazané takou umelou neprirodzenou inštitúciou, akou je manželstvo ich rodičov. Veď vieme, že tradičná rodina je aj tak len nástrojom cirkvi a tyranského patriarchálneho muža, ktorý mláti ženu a zneužíva deti.
V skutočnosti je kult slobodného materstva jedným z najvážnejších sociálnych problémov, aký by Slovensko mohol postretnúť. Západoeurópske štáty by nám v tomto smere nemali byť vzorom, ale skôr odstrašujúcim príkladom toho, čo sa môže stať, ak sa prirodzené ľudské motivácie narušia sociálnym inžinierstvom.

Dôsledky neúplných rodín v číslach
Najskôr pár údajov o perspektíve britských detí vyrastajúcich v neúplných rodinách. Pochádzajú zo štúdie The Fatherless Family, ktorú v roku 2002 publikovala Rebecca O’Neillová. Britské výskumy ukazujú, že deti z neúplných rodín majú o 60 % vyššie riziko odchodu zo školy v šestnástich rokoch ako deti z úplných rodín. Deti z neúplných rodín začínajú skoršie so sexuálnym životom než deti z rodín úplných. Takisto im hrozí vyššie riziko neželaného tehotenstva pred 18. rokom života.
Medzi pätnásťročnými deťmi z neúplných rodín je dvojnásobok fajčiarov a narkomanov. Osemnásťročné dcéry z neúplných rodín čelia o 90 % vyššiemu riziku, že prepadnú alkoholizmu. Záškoláctvo sa pri týchto deťoch vyskytuje 2,5-krát častejšie. Vylúčenia zo školy sú medzi týmito deťmi trikrát častejšie. Podobne tu existuje vyššie riziko zločinnosti a deti z neúplných rodín sú aj častejšími obeťami sexuálneho zneužívania. Páchateľmi sú najčastejšie partneri slobodných matiek týchto detí.

Samostatnou kapitolou sú slobodné matky. Mať viac slobodných matiek znamená mať v krajine viac ľudí ohrozených chudobou. Tieto ženy majú nižší príjem, majú na krku dieťa, o ktoré sa musia starať samy a častejšie podliehajú stresu, depresiám, či ďalším zdravotným problémom. Medzi britskými chudobnými je len 10 percent manželských párov, ale až 51 percent slobodných matiek. Deti tak vyrastajú v horších pomeroch, než by museli. Matka sama nemá čas dieťa vychovávať, a tak jeho osobnosť formuje štátna škola a rozbité sídlisko so sociálnymi bytmi. 

Ako táto kultúra neúplných rodín v Británii vznikla? Bývalý učiteľ E. C. Mackrill si tento problém prvý raz uvedomil na začiatku 80. rokov. Tvrdí, že skoré tehotenstvo predstavovalo pre mnohé jeho študentky riešenie viacerých problémov:
1. išlo o perfektné ospravedlnenie pre neplnenie si školských povinností; 2. vďaka štátu sa takéto dievča dostalo k vlastnému sociálnemu bytu niekde na panelovom sídlisku a nemuselo už žiť v spoločnom dome s otravnými rodičmi; 3. dievča získalo stabilný príjem v podobe sociálnych dávok; 4. tehotenstvo viedlo k rešpektu rovesníkov. Vraj existoval veľký spoločenský tlak, aby si dievčatá zvolili takýto životný štýl. Staršie sestry a priateľky tu slúžili ako vzory.
Mackrill v roku 1985 urobil malú štúdiu o jeho bývalých žiačkach, ktoré opustili školu, aby sa stali slobodnými matkami na plný úväzok. V priebehu dvoch rokov po skončení školy malo 13 zo 14 dievčat dieťa a dve mali rodiť druhýkrát. Žiadna z nich nemala manžela. 13 dievčat dostalo od štátu sociálny byt. Väčšina z nich nemala ani len stáleho priateľa. Vo voľbách hlasujú slobodné matky spravidla pre ľavicu a sociálny štát. 
Aj keď snívali o veľkej láske a na začiatku si mysleli, že žiť „bez papiera“ je „trendy, free a cool“, vždy to dopadlo nasledujúcim spôsobom: jedného dňa sa ráno proste zobudili v prázdnej posteli. Pokrokový otec ich dieťaťa sa na svoju neformálnu rodinku vykašľal. Do roku 1960 boli aj v Spojenom kráľovstve mimomanželské deti okrajovým fenoménom. Lenže potom začal ich počet rásť, až dosiahol dnešných 40 %. Slovensko je na podobnej ceste.  

Zmena motivácie alebo Keď štát je otcom i manželom
Trend k náhrade tradičnej rodiny kultúrou osamelých matiek a otcov je typický pre celú Európu. Veď preto sa aj krátkozrakí idioti z neho tak vytešujú. Myslia si, že je znakom pokroku, ak sa čosi podobné deje aj u nás. Tieto zmeny však neprichádzajú samy od seba. Ich prvotným a hlavným hýbateľom je sociálny štát.
Naše správanie je v mnohom ovplyvnené vonkajšími stimulmi a motiváciami. Silný prerozdeľujúci sociálny štát je v Európe vecou nanajvýš posledného storočia. Po väčšinu dejín sa nedalo spoľahnúť, že štát vyrieši všetky naše problémy. No ľudský život bol aj vtedy ohrozený rizikami a neistotou. Keďže sa nemohli spoliehať na štát, museli sa ľudia s problémami obracať jedine jeden na druhého. Prirodzené stimuly vytvorili prirodzené inštitúcie a siete, ktoré sa v dlhom procese kultúrnej evolúcie vyprofilovali ako najefektívnejšie riešiace problém neistoty.

Takouto prirodzenou inštitúciou je rodina a jej záväzné právne spečatenie v podobe manželstva. Cirkev si rodinu ani manželstvo nevymyslela, len ich dodatočne posvätila, pretože sa proste osvedčili. Nie nadarmo sa hovorí, že „ve dvou se to lépe táhne“. Tradičná rodina umožňuje deľbu práce medzi manželmi. Nie je to ako v prípade slobodných matiek, ktoré musia aj zarábať, aj vychovávať, aj sa starať o domácnosť, následne sa čudujúc, že nič z toho nezvládajú a sú preťažené.
Dva platy sú viac ako jeden. V nešťastí, starobe, chorobe alebo nezamestnanosti sa môžu manželia oprieť jeden o druhého. Ešte lepšia je rozšírená rodina, keď sa navzájom môžu podržať rodičia, starí rodičia a deti. Rozprávka o troch grošoch sa často zneužíva ako ospravedlnenie štátneho prerozdeľovania, no pôvodne išlo o prostý opis fungovania sociálnych transferov v rámci viacgeneračnej rodiny.
Takže manželstvo, rodina a ďalšie sociálne siete sa vyvinuli ako odpovede kultúrnej evolúcie, prostredníctvom ktorých bolo možné minimalizovať riziká života. Aby bolo jasné, nešlo o ich jediný účel. Manželstvo je aj o rodení detí, láske, či pohlavnom živote. Ale jeho ekonomicko-sociálny rozmer by sme nemali ignorovať. A to ani vtedy, ak budú ľavicovo-liberálni pseudohumanisti typu Václav Havel demagogicky prirovnávať takéto poňatie rodiny k teľatníku.

Ako sociálny štát mení motivácie
S nástupom sociálneho štátu sa toho veľa zmenilo. Sociálny štát bol vytvorený s tým, že ochráni ľudí pred rizikami a neistotami života lepšie než prirodzené štruktúry, v ktorých prežili stáročia. Staré stimuly sa umelo oslabili, no zároveň štát vytvoril nové, ktoré nadobro zmenili a stále menia naše životné stratégie. Sociálny štát totiž zaťažuje zodpovedné správanie a vypláca ľuďom peniaze za nezodpovednosť. Vláda akoby signalizovala občanom, že degeneratívne správanie môže zaručiť pevný príjem. 
Zdaňujú sa totiž zosobášené, pracujúce páry a pod rúškom „solidarity“ sa rozdáva nepracujúcim, osamelým rodičom. Je jasné, že za týchto okolností bude tých prvých menej a druhých viac. Dôsledkom je nárast rozvodov, rozchodov a osamelých rodičovstiev, najmä medzi ľuďmi, ktorí boli už predtým chudobní. Rastie riziko násilia v neúplných rodinách, rovnako ako riziko tráum, mizérie, delikvencie a detskej kriminality. Zvyšuje sa množstvo protispoločenských javov, ktoré ako rakovina rozožierajú znútra celú krajinu.

Vďaka kultúre slobodného materstva sú porazen

Lukáš Krivošík  viac od autora »
Vaše reakcie [65]