FOSR – Ficova októbrová socialistická revolúcia

Fico zakázal zisk zdravotným poisťovniam a teraz to vyzerá na mnohomiliardové medzinárodné arbitráže pre Slovenskú republiku. Samozvaný bojovník proti „nadnárodným monopolom“ nerobí od svojho nástupu k moci nič iné, len sa snaží monopolizovať pod kontrolu štátu zdravotníctvo, strategické podniky, dôchodky a v poslednom čase dokonca aj maloobchod.

Spomienky na budúcnosť
Obviňovať túto vládu zo snahy reštaurovať centrálne plánovanú ekonomiku vôbec nie je prehnané. Zreteľne to tam smer-uje a nevedno, kde sa zastaví. Kto počúval Fica v Sobotných dialógoch, ten musel plakať z toho, aký tragéd vedie republiku. Najmä však kam ju vedie. Predseda vlády zopakoval svoj postoj voči akejkoľvek privatizácii. Vraj Slovensko je totálne vypredaný podnik, v ktorom už nič nevlastníme. On nedopustí, aby sa „ľuďom spod zadku predával ich majetok“.

Takže štátne podniky sú vraj „naše“ – teda majetkom všetkých občanov. Asi mám nejakú divnú perspektívu, ale podľa mňa existuje môj súkromný majetok a potom majetok cudzí. A do kategórie „cudzí“ pre mňa spadá aj majetok štátu. Rozhodne neviem o tom, že by som mal nejaký podiel v bratislavskom letisku. Keď sa obzrieme po svete, je zjavné, že životná úroveň sa neodvíja od toho, koľko majetku má štát. Od toho sa odvíja jedine moc politikov.
Štátne podniky nielenže nie sú majetkom „všetkých“, naopak, oni nie sú majetkom „nikoho“, a tak sa s nimi aj gazduje. Keďže príležitosť robí zlodeja, politicky dosadení pajáci (bez ohľadu na stranícku príslušnosť) tento majetok väčšinou devastujú a púšťajú mu rôznymi spôsobmi žilou, a to do vlastného, prípadne straníckeho vrecka. Ak sa takýto podnik napriek rôznym legislatívnym zvýhodneniam ocitne na pokraji krachu, vláda mu dá viac peňazí. Čiže na rozdiel od súkromnej firmy štátne podniky môžu skrachovať len veľmi ťažko. Ľavica to potom vydáva za prednosť a všade hovorí: „Vidíte, štát v skutočnosti nie je zlý vlastník, lebo jeho firmy nekrachujú!“

Kto všetko podniká za štátne
Fico v sobotu hovoril aj to, že zdravotné poisťovne nemôžu podnikať s „peniazmi štátu“, teda odvodmi, ktoré nám politickí výpalníci kradnú na pravidelnej báze. Je však zaujímavé, že s peniazmi štátu môžu podnikať napríklad poľnohospodári, ktorých rozpočtová kapitola tento rok narástla o 20 %. Ale aj dotované bane, ktoré následne zanedbávajú predpisy a vyrábajú vdovy. Zisk majú aj poisťovne z povinného poistenia motorových vozidiel.  
Takisto spoločnosti, s ktorými chce premiér vstúpiť do súkromno-verejných partnerstiev pri výstavbe diaľnic. Na priamu otázku, prečo oni môžu profitovať zo štátneho, Fico odpovedal, že je to jediná cesta, ako stavať diaľnice rýchlejšie. Lenže to je vlastne priznanie, že štát stavať diaľnice nevie, teda aspoň nie lacno, kvalitne a rýchlo. Prečo si potom premiér myslí, že štát vie lacno, kvalitne a rýchlo liečiť ľudí?

Samozrejme, zmagorení štyridsaťpercentní sú potom presvedčení, že „zdravie nie je tovar“ a akýkoľvek zisk v tejto oblasti je vlastne dosahovaný na úkor utrpenia ľudí. Ono je to však nielen inak, ale presne naopak. Zisk v zdravotníctve sa dosahuje z odstraňovania utrpenia ľudí. Ziskom je v podstate aj plat lekára, príjem lekární, farmaceutických spoločností a dodávateľských firiem blízkych Pavlovi Paškovi.  

Fico sa podľa vlastných slov arbitráží nebojí. Nečudo, veď on tam už sedieť nebude, keď súdy doúradujú. Je nespravodlivé, že jemu, členom vlády a poslancom, čo za to hlasovali, nebudú môcť tieto pokuty zosobniť. Chudere predavačke, ktorej z pokladne zmizne tisíc korún, sa pochybenie môže stať osudným, ale politici takúto zodpovednosť za svoje rozhodnutia nenesú. Najhoršie je, že z daňových poplatníkov to zaplatia nielen štyridsaťpercentní, ale aj my, čo sme vládu národného bahna nevolili.   
Premiér odôvodňuje, že arbitráže nebudú, lebo ani v prípade bratislavského letiska sa nič podobného neudialo: Všetci zrazili opätky a bratislavské letisko si pôjde svojou vlastnou cestou. Presne tak, svojou vlastnou cestou smerom k najväčšiemu slovenskému aeroklubu – patrí sa dodať. Letisko M. R. Štefánika je ďalší skvelý dôkaz toho, že štát nie je schopný podnikať a zveľaďovať majetok. Vážneho letiskový wigwam hovorí sám za seba. Len škoda, že Ficovi skalní nelietajú.

Toto ani nie je vláda. Toto je ťažká železná guľa na nohe Slovenska.