Párik papagayov

Moja mama je odmalička zaťažená na operencov. Ako jedno z mála dedinských detí vždy vlastnila kanárika alebo andulku a záľuba v exotickom vtáctve jej zostala dodnes. Okrem stabilných krikľúňov na bidielku máme doma aj zopár knižiek o chove papagájov a voľnú klietku, keby nám nejakí zablúdilci prileteli na balkón a bolo by ich treba dočasne ubytovať, kým sa niekto ozve na základe oznamu, hlásajúceho nález, čo sa už veru neraz stalo. Ľudia sú neopatrní, nie však moja mama. Vtáky išli z nášho bytu len raz, aj to nie na vlastných krídlach. Agapornisov sme museli predať preto, že sestre sa začala zhoršovať astma. Momentálne už so sestrou s rodičmi nebývame, a tak, možno aj v snahe predísť syndrómu prázdneho hniezda, nás trochu zastupujú dva papagáje, či skôr – párik papagayov.

Spočiatku o tom nikto netušil. K samčekovi korely v najlepšom veku rodičia prikúpili mladého vrtkého anduliaka. Budú kamoši, zabavia sa spolu, myslela si mama. Hej, vyzeralo to, že kamošmi naozaj sú, aj sa spolu zabávali, priam si to spolu užívali. Až tak, že ten väčší sa nasťahoval k menšiemu do klietky a začali sa správať ako (ne)registrovaní partneri. Kŕmia sa, jeden druhému upravuje pierka, čistí chochol, koreliak sa dokonca rozsedel na fiktívnych vajíčkach.

Neviem, či je to bežné správanie dvoch papagájích samčekov (vtáky považujem skôr za korisť pre mačky, tak ako chovatelia hadov pokladajú myši za potravu pre svojich plazivých miláčikov), hlavne že si nažívajú v pohode a možno aj láske. Čo na tom, že sú neregistrovaní. Majú to asi aj tak o dosť ľahšie ako ľudskí registrovaní i neregistrovaní partneri všetkých orientačných kombinácií. Nemusia sa prezentovať v spoločnosti, nemusia sa odvážne vytasiť s viac či menej šokujúcim coming-outom, akurát korela zrejme túži sedieť na naozajstných vajíčkach.

Do problematiky ľudskej homosexuality som každopádne zabŕdať nechcela, na to sú iní odborníci. Už aj tak čoraz viac ľudí šomre, že veľa homosexuálov sa na základe svojej orientácie cíti ako niekto extra a neustále sa ich diskriminácia (či „diskriminácia“?) zbytočne pretriasa v médiách. Som iba zvedavá, ako náš párik zareaguje na príchod samičky-korely, ktorú mama čoskoro dostane do opatery. Uvidíme, ako sa vtáčkovia vyfarbia. Čo myslíte, ostanú aspoň kamošmi?

Ďalšie články z utorka 23. mája 2006
Maxim E. Matkin: Biologické hodinárky vs. Darcovia spermií
Michaela Malíčková: Seriálový svet dobýja ďalšia sexy blond superhrdinka
Rado Ondřejíček: Dvakrát toľko nudy za jedny peniaze