Mám kamaráta menom Žralok, ktorý je zakladateľom a spolumajiteľom malej, ale veľmi úspešnej firmy. Žralok je cynik, realista a mužský šovinista so záľubou v adrenalínových športoch. Podľa mňa ho práve kombinácia týchto vlastností doviedla na vrchol potravinového reťazca. Podľa neho to bola jeho zásada rozdelených svetov. Pracuje výhradne s mužmi. S mužmi splavuje rieky, lezie po skalách a skáče z lietadla. Ženy sú určené na konzumáciu a vy si pod týmto slovom predstavte všetko, čo vám dobrá výchova dovolí.
- Čo na ňom vidíš? – spýtala sa ma moja najdrahšia.
- Je s ním sranda, - povedal som.
- To ti stačí? Veď je to obluda, čo neuznáva, že aj ženy používajú mozog.
- No a?
- Aj ty si myslíš, že ženy nepoužívajú mozog?
- Nemyslím, ale to mi nebráni ísť s ním na pivo.
- Môžem ísť s vami? – spýtala sa.
- A zvládneš prevažne nepoužívať mozog a mlčať?
Nad druhým pollitrom sa Žralok rozhovoril a požiadal ma ako experta na personálne otázky o radu. Má vraj zamestnanca s krycím menom Ustrica, ktorý sa prejavuje ako úplný magor. Na poradách je prispatý, na projektoch pomalý, pred klientmi mlčí ako partizán. Už by ho bol dávno vyhodil, nebyť jeho dobrých nápadov, s ktorými chodí tak dve hodiny po porade. A nebyť toho, že ak Ustrica zostane v práci aj cez víkend, do pondelka toho stihne viac než za predchádzajúce tri týždne.
- Možno je z teba v takom strese, že dokáže rozmýšľať, až keď mu nedýchaš za krk, - povedal som.
- Omyl, - Žralok sa zaškľabil. – Včera nebol Ustrica vo firme a my sme potrebovali údaje, ktoré neboli nikde inde, len v jeho mailovej schránke. Tak som sa mu do nej nabúral.
Moja najdrahšia vydala zo seba zvuk, ktorý naznačoval, že chce niečo povedať. Niečo v zmysle ochrany osobnej slobody, dôverných informácií a všeobecnej ľudskej slušnosti. Žralok sa k nej otočil. Je to šovinista, ale nie je padnutý na hlavu.
- Všetci vo firme vedia, že mi nerobí problém dostať sa do ich schránok, takže nikto na súkromnú korešpondenciu nepoužíva pracovný e-mail, - povedal jej. – Iba Ustrica.
Obsah Ustricovej schránky bol mimoriadne zaujímavý. Žralok vraj kvôli nemu zostal v kancelárii až do polnoci. Neboli tam naťahané pornostránky ani dôkazy priemyselnej špionáže. Bola tam Ustricova korešpondencia s jeho manželkou. Každých pár minút si vymenili e-mail. Ustrica zadával úlohy, manželka mu posielala správne riešenia. Okrem toho mu koncipovala obchodnú korešpondenciu, kontrolovala projekty a formulovala návrhy, s ktorými mal ísť za Žralokom. Cez víkendy s ním chodila tajne do práce a makala jak šrób.
- Ona ho normálne trénovala, aby u nás každý deň obstál. A ešte ho oslovovala Macko môj. Myslel som, že mi vypadnú oči, keď som to videl.
- Poznám kopec žien, ktoré v práci povedia „poradím sa s manželom“ a nikomu to nepripadá divné. Veď je to fajn, že si Ustrica našiel ženu, vďaka ktorej prežije v tej vašej džungli, - ozvala sa zrazu v súvislej vete moja najdrahšia.
- No a to má byť akože chlap? – zvolal Žralok.
- No a čo? – spýtala sa ona.
Žralok sa obrátil ku mne. Mal v očiach otázku, či by som nemohol vytiahnuť z peňaženky nejaké drobné a poslať svoju najdrahšiu, nech si ide niečo kúpiť. Aspoň tak by to riešil on. Moja najdrahšia by ale schmatla peniaze a zostala by sedieť. Ani buldog predsa nepustí poštárovu nohu, keď sa už zahryzol.
- Ustricu vyhodím. Keby som v práci potreboval rohožku, tak jej nebudem dávať každý mesiac plat, ale pôjdem si ju kúpiť za päťdesiat korún do Tesca, - povedal Žralok. – Môj problém je, či mu mám povedať, prečo má padáka. Možno by som mal, aby sa konečne spamätal.
- Podľa mňa by si nemal vyhodiť Ustricu, ale prijať Ustricovú a urobiť z nej vedúcu oddelenia, - povedala moja najdrahšia.
- To by bola moja prehra, - povedal Žralok.
Cítil som, ako sa pod stolom obtrela noha mojej najdrahšej o moju nohu, a tak som povedal:
- Daj jej šancu.
- Si ako Ustrica, - povedal mi na to.
- Nie som, pretože ja sa to nehanbím priznať.
Žralok nakoniec prekvapivo prijal pani Ustricovú do práce, tá sa mimoriadne osvedčila, stala sa skutočne vedúcou oddelenia a zarobila firme kopu peňazí. Žralok vďaka tomu momentálne lyžuje na nejakom ľadovci. Myšlienku prijať Ustricovú považuje, pochopiteľne, za svoj vlastný nápad.
Cherchez la femme. To hovorím ako muž, ktorý je občas v nevyhnutnom kontakte s mužským šovinizmom, cudzím aj vlastným. Za všetkým hľadaj ženu. Verte mi, že odkedy som sa s týmto faktom zmieril, žije sa mi omnoho ľahšie.
Ďalšie články z utorka 9. mája 2006
Barbora Tinková: To sú oni, pampulóni!
Dušan Mikušovič: Čierno-biely svet a mediálni rasisti
Peter Pišťanek: Kórejci, mohamedáni, trocha kultúry... ako inokedy
Maxim E. Matkin viac od autora »
Vaše reakcie [11]
:: Súvisiace reklamné odkazy |
|