Občas by to chcelo vytúnovať mozog

Nemám auto, nemám motorku, a ak sa už musím presúvať po Prešporku, neostáva mi nič iné, len si odtrpieť jazdu v MHD, prípadne sa prehrýzť komunikáciou s večne podráždenými operátorkami v taxi službách a zacvakať za prevoz v nejakom rozhrkanom formane. Keď si raz auto zaobstarám, budem s ním robiť všeličo, jedno však určite nie: za žiadnych okolností si ho nevytúnujem!

Ak niečo v oblasti automobilov považujem za vrcholne nevkusné, je to úprava autiaka na akúsi plazivú miniraketu s ohnivým výfukom. Respektíve, nepoburuje ma ani tak samotná úprava motora a exteriéru auta, ale performance, ktoré nám občas predvedú maníci priamo v uliciach, ideálne niekde na sídlisku s poriadne vylepšenou Škodou 120. Bubienky dostanú zabrať, pokrčím plecami a za oblakom prachu si pomyslím: Dopopuku. Mastíme si ego. Dokážem pochopiť a tolerovať rôzne veci, ktoré s mojimi vkusovými nastaveniami nemajú spoločný ani jeden bod, ale predvádzanie tuningu už nie. Zabite ma, je to nad moje sily a ochotu.

Až donedávna som si myslela, že extrémne hlučná akcelerácia je vyrovnávaním testosterónového pretlaku a zvrhlou formou machizmu. Ale sobotný incident na trenčianskom letisku, kde sa konal tuningový zraz, a v súvislosti s ktorým sa spomína minuloročná tragédia, keď adeptka na miss tuning (nemáme tých missiek už nejako priveľa?) zrazila ôsmich divákov, pretože si „pomýlila brzdu a plyn“, ma vyviedol z omylu. Tuningom môže byť postihnutá aj žena.

Tento rok si to odniesli „len“ dve diváčky, mimochodom, prizerajúce sa na trati – napriek prísnym bezpečnostným opatreniam a hlavne plotu, ktorý oddeľoval dav zvedavcov od jazdnej dráhy. Čo sa už dá pri tomto skonštatovať? Nezaráža ma ani tak to, že si minulý rok nádejná misska v panike pomýlila pedále, ale skôr ľahkomyseľnosť, či vyslovene hlúposť divákov, ktorí si div že nedajú rozjazdiť palce na nohách, len aby mohli poriadne zblízka nasávať smrad spálených gúm, ktorý už k podobným akciám patrí. Organizátori by mohli lepšie zvážiť, koho pustia za volant a namiesto plota postaviť na budúci rok klietku, obzvlášť nechápavých a rozvášnených fanúšikov tuningu hádam aj priviazať, aby sa v záchvate fandenia nevrhli po auto.

Ktovie, kde sú korene tejto prazvláštnej záľuby. Kamarátka tvrdí, že tá pomýlená misska nedokazuje, že by sa na tuning dávali aj ženy, ale potvrdzuje, že to je čisto testosterónové ihrisko. Veď si tam nezavolali mužatku v károvanej košeli s vlastným tuningom, ale krásnu a krehkú devu, na ktorú sa dobre pozerá a ktorá bude obdivovať, že oni brzdu od plynu rozoznajú. Keď však začala splietať niečo o predĺženom penise a dôkaze, že čím ohurujúcejšie alebo aspoň hrmotnejšie auto, tým horší milenec, stopla ju v rozjazde druhá kamarátka, ktorá veci uviedla na pravú mieru: kedysi si muži tiež zdobili voly a kone a tiež dávali rôznymi zvončekmi široko ďaleko najavo, že sa blížia. Tak nech sa s tým testosterónom krotíme.
Tuning je len modernejšia forma domáceho majstrovania. Ide o praobyčajnú potrebu zariadiť, vylepšiť a prispôsobiť si niečo – v tomto prípade auto – podľa svojho gusta. Aj v čase, keď je väčšina vecí prefabrikovaná a uniformná, kvitne ľudová tvorivosť.

Ďalšie články z utorka 30. mája 2006
Maxim E. Matkin: Je síce ženatý, ale už sa rozvádza
Juraj Malíček: Mutantská úderka za práva menšín
Imrich Rešeta ml.: Legendárna tímovka na scéne