Má mladého, no a čo?

Ak si zrelý štyridsiatnik alebo päťdesiatnik zbalí dvadsiatku, spoločnosť to akceptuje ako absolútne prirodzenú vec. Skúsme to však otočiť. Videli ste už, povedzme, štyridsiatničku s dvadsaťročným chlapcom? Oveľa horšia je verzia, ak je ten chlapec vo veku jej syna. Je to amorálne a hlavne neestetické. Nulová tolerancia. Rodina ju chce dať vyšetriť na psychiatrii.

Napriek tomu sa to stalo Gabike, matke dospelého syna.

Gaba mala vždy chuť a odvahu riskovať. Hneď po revolúcii si založila prvú súkromnú jazykovú školu v meste. Začalo sa jej dariť. To však jej manžel nepredýchal a jednoducho ju opustil. Začal chľastať a skončil nevedno kde. Silná konkurencia postupne začala školu rozkladať. Zo syna sa stal záškolák a dal sa do partie s narkomanmi. Gaba si pomáhala krátkodobými vzťahmi s alkoholikmi a zakomplexovanými kvázi umelcami, ktorí ju vysávali finančne i energeticky. Ako to už v takých situáciách býva, rodina nepomáha, rodina kritizuje. Kamarátky sa tvária, že s vami súcitia, ale v skutočnosti sú šťastné, že to nie sú ony, ale vy, komu sa nedarí.

Jedného dňa stratila Gabika orientáciu. Chcela ísť domov, ale zablúdila do baru, v ktorom predtým nikdy nebola. Rozhodla sa, že jediný, s kým chce teraz byť, je Johnnie Walker. Preto si nemohla všimnúť chlapca, čo sedel oproti a celý čas ju pozoroval. Až keď jej poslal známy drink, zdvihla hlavu. 

Myslela si, že to bude na jedinú noc a že jej to aspoň trochu napraví poklesnutú sebadôveru. Ale nebolo. Po roku hry na skrývačku sa Gaba rozhodla, že si mladého partnera nasťahuje k sebe. Varili spolu večeru a vynervovaní čakali na návrat jej syna.

„Niečo tu dobre vonia,“ vyhlásil syn a ako to mal vo zvyku, chystal sa urobiť prieskum hrncov na sporáku.

„To ako čo má byť?“ ukázal na Gabinho partnera.

„Snáď kto!“ zvolala Gaba. „Volá sa Richard a bude s nami bývať.“

„Som nevedel, že si si adoptovala nové dieťa,“ zahlásil syn.

„Pokojne mi hovor otec,“ snažil sa zľahčiť situáciu Richard.

„Tak čo si navaril, otče? Ak budeš vyvárať každý deň, mohol by si eventuálne zostať.“

„To zvládnem, som vyučený kuchár,“ povedal Richard a zostal.

Horšie to bolo so zvyškom rodiny. Po zoznámení sa s Gabiným novým, o devätnásť rokov mladším partnerom, rodičia usporiadali preteky v behu k zásuvke s tabletkami na upokojenie. Sestra sa tvárila ako Rumpeľ, keď zistil, že je iba kreslený. A brat, známy advokát, vyhlásil, že pedofília je trestná.

Zvolali rodinný zjazd a prijali uznesenie v desiatich bodoch. Z nich prvoradé bolo to, že Gabu musí vyšetriť psychológ a psychiater.

Lenže Gaba je normálna. Po troch rokoch totálnej odluky od rodičov a súrodencov ju nakoniec pozvali na nejakú oslavu. Nezabudli zdôrazniť, že aj s PARTNEROM. A postupne sa vracajú aj Gabine kamarátky, dlhodobo ignorujúce jej „abnormálny“ vzťah. Richardove kulinárske špeciality totiž nemajú chybu. Syn sa priznal, že odkedy je s nimi Richard, obmedzil sa už len na občasné hulenie trávy.

Gaba je vyrovnaná a šťastná. Zmenila koncepciu fungovania školy a opäť sa jej darí. Je dokonca pripravená sebavedomo odpovedať na zákerné otázky typu: „Takže vy si dáte malé presso, mamička tiež?“

A pointa? Tolerancia sa hodí aj vtedy, ak je to naopak.